Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.

Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.

Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.

Veta, utrúsená v správnom čase pred správnym človekom je účinnejšia ako krabica semtexu.

Úspešný človek je ten, kto dokáže o ostatných vymyslieť viac klebiet ako oni o ňom.

Čas, potrebný na to, aby ste späť získali povesť zničenú klebetou, je nepriamo úmerný k času, potrebnému na stratu povesti.