Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.

Aj keď sa zdá, že sa už nemá čo pokaziť, ono sa nakoniec vždy niečo nájde.

Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.

Existenia života na tejto planéte je podmienená dostatočným výskytom dvoch základných vecí: vodíka a ľudskej hlúposti.

Ak sa vám zdá, že sa mýlite, tak sa určite mýlite.

Negatívne predpovede sa splnia do bodky a ihneď. Na splnenie kladných sa stále čaká.

Predtým, ako sa do čohokoľvek pustíte, zistite si cenu, ktorú za to zaplatíte.

Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.

Prosím ťa, ako to chodíš? Zarábaš ohromné peniaze a nosíš takéto ohromné peniaze a nosíš takéto hrozné nohavice.“ Taktika, taktika, priateľko! Žena mi povedala, že ak si tie nohavice oblečiem, nikam so mnou nepôjde!“

„Uveďte príklad na neproduktívne uloženie kapitálu!“ „Pozvať na koňak do baru vlastnú manželku.“