Murphy radí
Nebo je v nebi
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
(Zrnká úsmevu)
O márnom hľadaní - III. večer
Hnuteľné veci sa časom rozmnožia tak, že bez zvyšku zaplnia všetky skladovacie priestory.
Ak obetuješ dostatočne veľa času na získanie potrebnej veci, potreba sa pominie vzápätí potom, ako vec získaš.
Nikdy nekupuj od bohatého obchodníka!
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Prečo máme radi informáciu?
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
O podnikaní a vede - VII. večer
Rozvoj vedy sa dá zmerať podľa toho, akým tempom sa hromadia výnimky zo zákonov, platných už predtým.
Kto ukradne nápad od jedného človeka je plagiátor, kto od viacerých, je výskumník.
Ak máš iba kladivo, vo všetkom vidíš klinec.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Zákony života
Dajte veciam pokoj – ony samy vedia, kedy je najpríhodnejší čas na pokazenie!
Ak niečo funguje, je to pasca. Pravdaže len za predpokladu, že ide o pascu na človeka.
Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.
(Murphyho zákonník)