Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

O tom, ako veci vyzerajú, rozhoduje uhol pohľadu. Čo je dovolené bohom, nie je dovolené volom.

Pokazí sa vždy to, čo práve najviac potrebuješ.

Keď dvaja vidia to isté, nemusí to byť to isté.

Ťažko je vznášať sa s orlami, ak si obklopený sliepkami.

Rozvoj vedy sa dá zmerať podľa toho, akým tempom sa hromadia výnimky zo zákonov, platných už predtým.

Hranice možností sa dajú vyskúšať len tak, že sa cez ne prehupnemu do nezmyselnosti.

Otcov zločin alebo trest nemôže nijako poškvrniť syna.

Rozoznať pravdu a lož je veľmi ťažké umenie.

Falošný svedok neostane bez trestu a ten, kto klame, sa nezachráni.