EÚ predpokladá vrchol inflácie v prvom štvrťroku 2023
22. 2. 2023
Ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe porastú v roku 2023 približne o 0,5 % a v roku 2024 o 3,3 %.
Inflácia v krajinách Európskej únie (EÚ) by mala dosiahnuť vrchol v prvom štvrťroku 2023. Následne by mali napäté podmienky na trhu práce, fiškálne prevody a vyššie ceny energií a potravín v rokoch 2023 až 2024 udržať infláciu mimo cieľového rozpätia. Vo štvrtok o tom informovala hovorkyňa banky UniCredit Zuzana Ďuďáková na základe vyjadrení ekonómov banky UniCredit.
Krajiny západneho Balkánu môžu zaostávať
„Oživenie nastane pravdepodobne od druhého polroka 2023, ak sa zotaví aj hospodárstvo eurozóny. V prvej polovici roka 2023 nastane mierna a, dúfajme, krátka recesia," uviedol hlavný ekonóm pre strednú a východnú Európu Dan Bucsa počas seminára na fóre The Euromoney CEE Forum 2023 vo Viedni. Dodal, že ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe porastú v roku 2023 približne o 0,5 % a v roku 2024 o 3,3 %. „Krajiny západného Balkánu môžu zaostávať za oživením EÚ a SVE z dôvodu horšieho prístupu k trhu a eurofondom," vyjadril sa Bucsa.
Ekonomiky strednej a východnej Európy sú odolnejšie, ako sa očakávalo na začiatku vypuknutia vojny na Ukrajine. Napriek hospodárskemu spomaleniu v Európe boli objednávky a hospodárska činnosť v štvrtom štvrťroku 2022 odolné. Počet voľných pracovných miest v odvetviach s vysokou mierou zamestnanosti, ako napríklad elektronika, strojárstvo či automobilový priemysel, sa mierne znížil z historicky najvyšších úrovní. Nedostatok pracovnej sily vykázali firmy v stavebníctve, službách maloobchodu a v oblasti IT. Domácnosti zvýšili v prvom polroku 2022 svoje výdavky a pôžičky a viaceré vyčerpali úspory, ktoré našetrili v rokoch 2020 až 2021.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Regulované ceny elektriny a plynu by mali od januára klesnúť
23. 6. 2020
Ceny na pražskej energetickej burze výrazne klesli pre koronakrízu či teplú zimu. Regulované ceny elektriny pre domácnosti a malé podniky by v budúcom roku mohli klesnúť o približne päť percent. Podľa platného regulačného vzorca sa totiž cena elektriny ako komodity určuje podľa jej priemernej ceny na pražskej energetickej burze v prvých šiestich mesiacoch predchádzajúceho roka.
Táto cena oproti minulému roku výrazne klesla pre koronakrízu či teplú zimu, upozornil manažér alternatívneho dodávateľa energií Magna Energia Martin Semrič. Znížiť by sa mala od budúceho roka aj regulovaná cena plynu. "Východisková cena elektriny, ktorá vstupuje do regulačného vzorca, bola vlani 51,85 eur za megawatthodinu. Teraz sa pohybuje okolo 46 eur za MWh. Ak v závere júna nedôjde k dramatickým zmenám na burze a nebude sa meniť ani regulačný vzorec, regulovaná cena elektriny ako komodity by v budúcom roku mohla klesnúť o približne 11 percent. Po započítaní ostatných regulovaných poplatkov by to mohlo byť cca päť percent," odhadol Semrič. Hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Radoslav Igaz cenové odhady odmietol komentovať. Konania, ktoré určia ceny energií pre budúci rok, sa podľa neho začnú až o niekoľko mesiacov.
Štát spúšťa krízové šetrenieZlý stavebný zákon odháňa zahraničných developerov
19. 6. 2020
Prevažnú väčšinu výstavby majú u nás v rukách domáce firmy. „Zahraničný kapitál v developmente odišiel,“ zhodnotil situáciu v poslednom desaťročí výkonný riaditeľ Cresco Real Estate Ján Krnáč na HN konferencii o dianí na realitnom trhu. Ten prečistila najmä posledná hospodárska kríza.
„Zostali len tí, ktorí vedia, ako to robiť,“ uviedol riaditeľ sekcie územného plánovania mesta Bratislavy Marek Dinka. Zahraničných developerov sme na slovenské stavby však ani počas silných rokov prilákať nedokázali. Dôvodom sú aj zastarané a neflexibilné zákony a zdĺhavé povoľovacie procesy,
Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti prepadáva
17. 6. 2020
Prepad Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti ekonomík pokračuje. Podľa najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík (WCY) v roku 2020, ktorú každoročne zverejňuje švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu, je Slovensko 57. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou.
Ide historicky o najhorší výsledok, keď sa oproti roku 2019 postavenie Slovenska zhoršilo o štyri miesta. Z celkovo hodnotených 63 krajín sa tak za ním ocitlo z Európy už len Chorvátsko, keď nás tento rok predbehla aj Ukrajina, informovala v utorok nadácia F. A. Hayeka. V porovnaní krajín Vyšehradskej štvorky je najúspešnejšia Česká republika na 33. priečke, Poľsko skončilo na 39. mieste a Slovensko sa tento rok umiestnilo aj za Maďarskom, ktoré obsadilo v kvalite podnikateľského prostredia 47. priečku.
Aukcia štátneho dlhu
16. 6. 2020
Nové slovenské bondy nadchli investorov. Veľký záujem a atraktívne úročenie boli výsledkom aukcie štátneho dlhu. Takmer miliarda čerstvého dlhu pribudla dnes na konto Slovenska. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v pondelok ponúkala dlhopisy s dvoma novými splatnosťami: štyri a sedem rokov.
Kupcov zaujali najmä cenné papiere splatné v roku 2024, pre ktoré predložili ponuky v hodnote 1,69 miliardy eur. Išlo o najväčší záujem o individuálny dlhopis v akejkoľvek aukcii v tomto roku. Štát napokon akceptoval dopyt v objeme 667 miliónov eur pri priemernej sadzbe –0,2499 percenta. Z bondu splatnom v roku 2027 chceli díleri nakúpiť 621,2 milióna eur, prijatých ponúk bolo napokon za 292 miliónov eur pri priemernom úroku –0,0998 percenta. Pred dražbou avizoval ARDAL, že by chcel predať asi 400 miliónov z každej obligácie. Celkovo si Slovensko tento rok požičalo už viac ako 11,5 miliardy eur. Celkové záväzky štátu tak dosiahli 49,9 miliardy eur. Ako pripomína Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne, ARDAL je v dobrej pozícii, keďže „veľká časť tohtoročných finančných potrieb je už pokrytá“.