Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.

Získaná skúsenosť je priamo úmerná vzniknutej škode.

Neexistuje zmluva, z ktorej by dobrý advokát neurobil bezcenný zdrap papiera.

Jediné, čo sa ľudstvo môže dozvedieť z histórie, je, že ľudstvo sa nikdy nepoučí z histórie.

Kto pri ceste strojom času do budúcnosti vystúpi počas jazdy, do cieľa dorazí ako vykopávka.

Raz musí prísť aj to najhoršie. A potom bude už iba zle.

Ľudstvo sa berie príliš vážne, a to je dedičný hriech sveta. Keby sa bol vedel jaskynný smiať, dejiny by boli bývali iné. (Oscar Wilde)

Príčinou straty smeru môže byť aj príliš veľa smeroviek.

Kto sa žení pre peniaze, má v porovnaní s tým, čo sa žení z lásky, aspoň pochopiteľný dôvod.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“