Šťastný je ten, komu bolo aj v starobe dopriate ísť za múdrosťou a správnym úsudkom. (Platón)

Každý má poznať svoje možnosti a rešpektovať ich vo veľkých i malých veciach. (Iuvenalis)

Kôň je zrodený na behanie, vôl na oranie, pes na stopovanie zveri, človek je zrodený na dve veci – myslenie a konanie, akoby bol akýmsi smrteľným bohom. (Cicero)

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Nešťastie nechodí po horách ale medzi ľuďmi.

Nešťastie nečaká za rohom, nešťastie ti ide oproti.

Veci zásadne spejú od zlého k horšiemu.