Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Ak obetuješ dostatočne veľa času na získanie potrebnej veci, potreba sa pominie vzápätí potom, ako vec získaš.

Ak veci opatruješ, vieš kde sú, ale nikdy ich nebudeš naozaj potrebovať. Ak veci neopatruješ, budeš ich určite potrebovať, ale nebudeš vedieť kde sú.

Odložená vec sa nenájde dovtedy, pokiaľ sa nezoženie nová.

Z minulosti sa nedá získať oheň, iba popol.

Kto sa nepoučil z minulosti, už sa nepoučí - história nemá miesto pre tých, čo prepadli.

Okamih je jediné, čo sa dá uchopiť z večnosti, a aj ten sa ihneď rozplynie.