Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.

Nič nie je väčšie a silnejšie ako strach.

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Zháňanie informácií vždy trvá dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo.

Peniaze sú pre človeka vzduchom. Zle sa mu bez nich dýcha.

Vždy je výhodnejšie, ak je k dispozícii niekto, na koho možno hodiť zodpovednosť za svoje chyby.

Dobrý začiatok vedie k zlému koncu. Zlý začiatok asi nemá koniec.

Nepokúšajte sa mať posledné slovo. Mohlo by sa vám to vyplniť.

Svetlo na konci tunela patrí obyčajne vlaku, prichádzajúcemu z druhej strany.