Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
Murphy v parlamente
Zákon ľudovej školy: Aj politik, ktorý stále niečo ráta, sa raz preráta.
Zákon funkčnosti: Čím má poslanec menej funkcií, tým lepšie plní svoje poslanie.
Zákon zmeškanej reakcie: Kým sa konečne parlament odhodlá zaujať stanovisko k niečomu dôležitému, už to nie je aktuálne.
(Murphyho zákonník)
Murphy a byrokrati
Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.
Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.
Aby argument mohol byť akceptovaný, musí byť vyjadrený holou vetou a už na prvý pohľad musí byť jasné, že je nevyvrátiteľný.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákonník
Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.
Peniaze sú guľaté, ale rýchlosť, akou sa kotúľajú, je určovaná smerom ich pohybu.
Keď si zle zapneš prvý gombík, už sa poriadne nepozapínaš.
(Murphyho zrnká II)
Sláva a peniaze...
Fantázia je dôležitejšia ako poznanie. (Albert Einstein)
Žiadny cieľ nie je taký vysoký, aby ospravedlnil nečestné metódy. (Albert Einstein)
Najnepochopiteľnejšou vecou na svete je daň z príjmov. (Albert Einstein)
(Myšlienky bez cla)