Environmentálna trestná činnosť
20. 8. 2019
V rámci záverov pracovných rokovaní skupiny expertov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na riešenie nepriaznivej situácie v oblasti environmentálnej trestnej činnosti bolo rozhodnuté, že jedným z akútnych opatrení bude vytvorenie regionálnych útvarov Policajného zboru určených na riešenie environmentálnej trestnej činnosti.
Táto úloha vyplýva aj zo záväzku vlády Slovenskej republiky v znení „Zmeny v oblasti environmentálnej kriminality, ktoré vláda aj s podporou Európskej únie v posledných rokoch implementovala, sa osvedčili a naďalej bude pokračovať v zefektívňovaní nastaveného systému opatrení na predchádzanie a účinné postihovanie environmentálnej trestnej činnosti. Ďalej vláda podporí vytvorenie regionálnych štruktúr expertov v oblasti environmentálnej kriminality, uvedomujúc si rastúce množstvo CBRN útokov a neustále sa zvyšujúcu náročnosť ich odhalenia.“ a z toho vyplývajúcej úlohy č. 43 z opatrenia ministra vnútra SR č.64/2016 o vydaní rozpracovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na obdobie rokov 2016 – 2020 v znení „Vytvoriť regionálne štruktúry expertov v oblasti trestnej činnosti týkajúcej sa nebezpečných materiálov a v oblasti environmentálnej trestnej činnosti s cieľom zvýšenia vymožiteľnosti práva v oblasti ochrany životného prostredia, posilnenia kontrolných mechanizmov a dosiahnutia priaznivého stavu v tejto oblasti.“ Z vyššie uvedených dôvodov bol Prezídiom Policajného zboru spracovaný návrh organizačnej zmeny, ktorý reflektoval na všetky zistené dôvody aktuálneho nepriaznivého stavu v tejto oblasti bezpečnosti. Najvážnejším problémom sa ukázala kvalita činnosti Policajného zboru pri odhaľovaní a dokumentovaní environmentálnej trestnej činnosti, čo vo svojich dokumentoch opakovane konštatovala aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Veľmi vážna situácia je najmä v kvalite skráteného vyšetrovania, ktoré vykonávajú poverení príslušníci Policajného zboru. Novela zákona účinná od 1. 8. 2019 preto obsahuje zásadnú zmenu vo vecnej príslušnosti na vykonávanie skráteného vyšetrovania trestných činov proti životnému prostrediu, ktoré by zmysle uvedeného návrhu vykonávali len vyšetrovatelia Policajného zboru, ktorí budú špecialistami na túto problematiku.
Na diaľniciach a rýchlostných cestách sa vybralo takmer 90 miliónov eur
18. 8. 2019
V júli tohto roka sa na mýte vybralo 19,23 milióna eur. V porovnaní s júlom 2018 bol tohtoročný výber vyšší o 1,33 milióna eur, teda o 7,4 percenta. Informoval o tom manažér pre komunikačnú stratégiu a PR mýtnej firmy SkyToll Anton Bódis.
Výber mýta za využívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest dosiahol v júli 12,96 milióna eur. Na vymedzených úsekoch ciest prvej triedy sa zároveň vybralo 6,27 milióna eur. Za sedem mesiacov roku 2019 sa vybralo na diaľniciach a rýchlostných cestách 87,91 milióna eur, na cestách prvej triedy 41,28 milióna eur. Prevádzkovatelia vozidiel zo zahraničia z celkovej sumy júlového výberu mýta zaplatili 46 percent.
Na Slovensku v posledných rokoch pribúdajú pracujúci cudzinci
16. 8. 2019
Pribúdajú najmä občania Ukrajiny. Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku za posledných päť rokov stúpol o 56-tisíc. Kým ku koncu júna 2014 na Slovensku pracovalo 17-tisíc občanov iných krajín, ku koncu júna tohto roka už išlo o vyše 73-tisíc cudzincov.
Pribúdajú najmä Ukrajinci a Srbi
Najväčší podiel na náraste počtu cudzincov pracujúcich na Slovensku majú občania Ukrajiny. Tých ku koncu prvého polroka tohto roka bolo u nás zamestnaných 18,2 tisíca, pričom pred piatimi rokmi na Slovensku pracovalo len 892 Ukrajincov.
Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Druhý najvyšší nárast počtu cudzincov pracujúcich na Slovensku zaznamenali Srbi, a to z 553 osôb v júni 2014 na vyše 13 tisíc osôb v júni tohto roka. Na treťom mieste sa z hľadiska nárastu počtu občanov zamestnaných u nás nachádzajú občania Rumunska. Kým v júni 2014 na Slovensku pracovalo 4,4 tisíca Rumunov, v júni tohto roka ich bolo už 9,8 tisíca. Z Ukrajiny, Srbska a Rumunska pritom v súčasnosti pochádza vyše polovica zo všetkých cudzincov pracujúcich na Slovensku.
Tretina je v Bratislave
Tretina cudzincov na Slovensku pracovala ku koncu júna v Bratislave. V piatich okresoch hlavného mesta Slovenska bolo totiž zamestnaných 22,7 tisíca cudzincov. Nasleduje okres Trnava, ktorý v rovnakom období zaevidoval 7,5 tisíca zamestnaných cudzincov.
Úrad práce v Malackách vykázal tritisíc pracujúcich občanov pochádzajúcich z iných krajín.
Naopak, len sedem cudzích štátnych príslušníkov pracovalo v júni tohto roka v okrese Medzilaborce.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Hrubý domáci produkt v druhom štvrťroku medziročne vzrástol o 1,9 percenta
16. 8. 2019
Vzrástla aj zamestnanosť, celkovo bolo zamestnaných vyše 2,4 milióna ôsob. V 2. štvrťroku tohto roka vzrástol hrubý domáci produkt (HDP) na Slovensku v stálych cenách medziročne o 1,9 percenta. Vyplýva to z rýchleho odhadu, ktorý zverejnil Štatistický úrad SR.
Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil medziročne o 2,5 percenta a oproti 1. štvrťroku tohto roka o 0,4 percenta.
V bežných cenách sa v 2. štvrťroku tohto roka vytvoril HDP v objeme 23,7 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 4,6 percenta oproti 2. štvrťroku minulého roka.
Štatistický úrad zverejnil aj údaje o vývoji celkovej zamestnanosti. V medziročnom porovnaní vzrástla o 1,4 percenta.
Po očistení o sezónne vplyvy sa celková zamestnanosť zvýšila oproti 2. štvrťroku minulého roka o 1,5 percenta a oproti 1. štvrťroku tohto roka o 0,3 percenta. Celkovo bolo zamestnaných vyše 2,4 milióna ôsob.
Rýchly odhad hrubého domáceho produktu a zamestnanosti bude na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov spresnený. Výsledky budú zverejnené 6. septembra tohto roka.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Pojem odstúpenie
14. 8. 2019
Prijatím zákona č. 3/2019 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov sa do zákona zaviedol nový pojem odstúpenia (podania).
Pojem odstúpenia v zmysle, aký má na mysli § 62 ods. 3 Trestného poriadku, nemá v Trestnom poriadku, ani v inom procesnoprávnom kódexe žiadne opodstatnenie. V tomto zmysle sa používajú iné pojmy. Z tohto dôvodu bolo potrebné nahradiť tento pojem v § 62 ods. 3 Trestného poriadku pojmom „postúpi“.