Elektronické komunikácia
31. 8. 2020
K návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o elektronických komunikáciach podala prezidentka SR pripomienky a vrátila ho do NRSR na opätovné prerokovanie.
Dôvodom rozhodnutia vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky schválený zákon na opätovné prerokovanie je jeho rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konkrétne ide najmä o ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života a právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Súkromie je pritom jednou z ústredných hodnôt, na ktorých je založená demokratická spoločnosť.
Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Prijatá právna úprava tiež nie je dostatočne určitá, o čom svedčí aj sťažený výklad konkrétnych ustanovení, ktorý je len ťažko realizovateľný bez použitia dôvodovej správy a medializovaných vyjadrení predkladateľa. Aj keď jednotlivé dotknuté osobné údaje sú vymedzené presne a taxatívnym spôsobom, účel obmedzenia ich ochrany a ich sprístupnenia štátnej moci (Úradu) je formulovaný príliš všeobecne a vágne („ochrana osôb pred hroziacim nebezpečenstvom alebo prijímanie opatrení pri ohrození života a zdravia počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu“), a teda neprimerane. Vzhľadom na to, že požiadavkou na zákon zasahujúci do telekomunikačného tajomstva je vysoká miera určitosti, skutočný účel – teda kontrola dodržiavania nariadených epidemiologických opatrení, prípadne vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, nie je zo znenia zákona možné ani odvodiť.
Nálada v slovenskej ekonomike sa vo februári zlepšila
5. 3. 2018
Indikátor ekonomického sentimentu vo februári oproti hodnote z minulého mesiaca vzrástol o 1,1 bodu na úroveň 101,8 bodu. Nálada v slovenskej ekonomike sa vo februári zlepšila. Ako ďalej informoval Štatistický úrad SR, indikátor ekonomického sentimentu vo februári oproti hodnote z minulého mesiaca vzrástol o 1,1 bodu na úroveň 101,8 bodu. Dôvodom bolo zvýšenie dôvery v priemysle, službách a stavebníctve. Aktuálne indikátor zaostáva za hodnotou dlhodobého priemeru o dva body a za výsledkom rovnakého obdobia minulého roka o 3,1 bodu. Indikátor dôvery v priemysle vo februári vzrástol o 12 percentuálnych bodov na hodnotu 8,3 bodu. Vývoj indikátora priaznivo ovplyvnili všetky tri ukazovatele, a to očakávaný rast Vo februári indikátor dôvery v stavebníctve oproti predchádzajúcemu mesiacu stúpol o 1,5 bodu na mínus 2,5 bodu. Dôvodom boli priaznivejšie hodnotenia celkovej úrovne objednávok. Aktuálny výsledok prevyšuje dlhodobý priemer o 22,5 bodu.
Indikátor dôvery v obchode klesol vo februári v porovnaní s januárom o 0,7 percentuálneho bodu na úroveň 23 bodov vplyvom negatívneho hodnotenia očakávaných podnikateľských aktivít a stavu zásob. Indikátor dôvery v službách vo februári opäť vzrástol, jeho hodnota 8,3 bodu sa v porovnaní s januárom zvýšila o štyri body. Vývoj indikátora bol ovplyvnený priaznivými hodnoteniami podnikateľskej situácie, pričom dopyt za posledné tri mesiace a rovnako aj očakávaný dopyt respondenti hodnotili mierne negatívne.
Spotrebiteľská atmosféra sa oproti minulému mesiacu príliš nezmenila. Vo februári 2018 sezónne očistený indikátor spotrebiteľskej dôvery klesol o 0,4 bodu na úroveň mínus 4,1 bodu. Priaznivý vývoj očakávanej ekonomickej situácie a čiastočne i predpokladanej nezamestnanosti bol prevážený nepriaznivým vývojom odhadovaného vývoja finančnej situácie a perspektív úspor v domácnosti. Respondenti boli o 2,8 bodu optimistickejší ako v rovnakom období minulého roka a aktuálny výsledok prevyšoval i dlhodobý priemer.
Přijímání ukrajinských zaměstnanců českými firmami trvá příliš dlouho
5. 3. 2018
Od srpna 2016 mohou firmy ve zrychleném řízení přijímat pracovníky z Ukrajiny. Zatímco podle tradičních postupů vyřízení dlouhodobého pracovního povolení pro Ukrajince trvalo déle než rok, Režim Ukrajina proceduru zkrátil zhruba na šest měsíců.
Právě dlouhé lhůty jsou podle Michaely Macharik jedním z důvodů, proč si někteří Ukrajinci svou cestu do Česka rozmyslí a nakonec vycestují do jiné země, kde je procedura jednodušší. Jako příklad uvádí Polsko, které má výrazně pružnější pravidla, co se týče náboru lidí z ciziny. "Polsko takto vydává milion povolení ročně," dodává. Ministerstvo zahraničí se letos kvóty rozhodlo navýšit. Nově tak bude možné za rok vyřídit až dvojnásobek žádostí. Možnost využít Režimu Ukrajina však i nadále nebudou mít všechny společnosti. "Já říkám, že zrychlené řízení mají některé firmy za odměnu," uvádí Macharik. V okamžiku, kdy je firma do programu zařazena, na řadě jsou ukrajinští zájemci o práci v dané firmě. Ti musí čekat, než dostanou termín schůzky na konzulátu ve Lvově. Na místo se pak musí dostavit se všemi potřebnými dokumenty, na základě kterých mohou obdržet zaměstnaneckou kartu. Po této fázi, která zabere zhruba čtyři měsíce, běží šedesátidenní lhůta, v rámci které žádost posuzuje ministerstvo vnitra. Pokud úředníci v určité fázi procesu objeví v žádosti nesrovnalost, může se tím celý proces prodloužit. Některé firmy na pracovníky z Ukrajiny nedosáhnou, přestože formálně splňují veškeré požadavky. Důvodem je, že se Režim Ukrajina vztahuje pouze na určitý druh pracovníků. V takovém případě musí společnosti žádat o zaměstnance v rámci tradičního a dlouhého procesu. "V rámci Režimu Ukrajina například není možné do Česka přivést uklízečky," uvedla na workshopu Macharik. Z převážné části podle ní Ukrajinci míří do výrobních závodů, kde zastávají pozice montážních dělníků, obráběčů kovů či svářečů.
Slovensko je prvou krajinou, kde Google uvádza v inovatívnej podobe platbu mobilom
5. 3. 2018
Na vyše 43 tisíc predajných miestach na Slovensku možno od štvrtka platiť mobilom prostredníctvom služby Google Pay. Od 28. februára je táto služba dostupná pre zákazníkov Slovenskej sporiteľne, mBank, Poštovej banky, J&T Banky a čoskoro sa pripoja aj zákazníci 365.bank. Ako uviedli pri príležitosti spustenia tejto služby predstavitelia Googlu, Slovensko je prvou krajinou, kde ju Google uvádza v inovovanej podobe pod značkou Google Pay, predtým známou pod názvom Android Pay.
Na vyše 43 tisíc predajných miestach na Slovensku možno od štvrtka platiť mobilom prostredníctvom služby Google Pay. Od 28. februára je táto služba dostupná pre zákazníkov Slovenskej sporiteľne, mBank, Poštovej banky, J&T Banky a čoskoro sa pripoja aj zákazníci 365.bank. Ako uviedli pri príležitosti spustenia tejto služby predstavitelia Googlu, Slovensko je prvou krajinou, kde ju Google uvádza v inovovanej podobe pod značkou Google Pay, predtým známou pod názvom Android Pay. Služba funguje na telefónoch a tabletoch, ktoré sú vybavené operačným systémom Android 4.4 alebo vyšším a podporujú technológiu NFC. Tento nový spôsob platenia môžu od 28. februára využívať všetci držitelia platobných kariet Mastercard a Visa vydaných bankami. "Viac ako 80 % Slovákov, ktorí vlastnia smartfón, využíva operačný systém Android, preto verím, že nová služba Google Pay má naozaj potenciál osloviť široké masy. A presne takto si v našej banke predstavujeme moderné digitálne bankovníctvo – užitočné riešenia, ktoré môže využívať čo najviac ľudí. Navyše, klientom dokážu priniesť pozitívne emócie pri každodennom bankovaní, čo je pre nás veľmi dôležité," povedal Zdeněk Románek, člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne zodpovedný za retailové bankovníctvo. "Sme presvedčení o tom, že vďaka novým technológiám dokáže byť banka užitočná 365 dní v roku. Našim klientom chceme aj takto uľahčiť život, a to hneď od začiatku nášho fungovania. Ako "mobile first" banka vidíme práve v mobilných platbách veľký potenciál," zdôraznil Marek Šupa, výkonný riaditeľ 365 banky. Inovácie v oblasti platieb sa u slovenských klientov pritom doteraz osvedčili. Príkladom sú bezkontaktné technológie, ktoré v roku 2016 predstavovali takmer 40 percent všetkých platieb. Zahraničné prieskumy pritom hovoria aj v prospech platenia telefónom, keďže šesť z 10 ľudí chce používať inteligentné zariadenia takmer v každej oblasti svojho života, vrátane platieb. "Sme presvedčení, že v horizonte niekoľkých rokov vystrieda využívanie internetového bankovníctva práve mobil. Google Pay je ďalším krokom k budúcnosti, kde ľudia pomyselne nosia svoju banku stále pri sebe – teda v telefónoch," uviedol Robert Chrištof, generálny riaditeľ mBank pre Slovenskú republiku.
Pozostalí po živnostníkovi – ekonomické dopady
2. 3. 2018
Zánik živnostenského oprávnenia v dôsledku smrti živnostníka v zmysle § 57 ods.1 písm. a) zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p. (ďalej iba „živnostenský zákon“) je potrebné chápať ako jeden so spôsobov tzv. zániku živnostenského oprávnenia so zákona.
K zániku živnostenského oprávnenia v tomto prípade dochádza však len za predpokladu, že v živnosti nepokračujú dedičia alebo správca dedičstva. Predovšetkým treba uviesť, že úmrtím daňovníka, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť a poberal z nej príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) dochádza pre účely dane z príjmov k skončeniu poberania príjmov z podnikania. V nadväznosti na toto konštatovanie v zmysle § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov platí, že za skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je okrem iných skutočností potrebné rozumieť aj skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.