Murphy radí
Život s Murphyho zákonmi
To, že ide o život, človek pozná vždy až vtedy, keď už je neskoro.
Ak nejde o život, nejde o nič,
Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko nule.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Manželstvo je podnik
Ak sa niekomu nechce pracovať, je lenivec. Na pomenovanie tvora, ktorému sa veľmi chce pracovať, slovenčina nemá – ak vylúčime výraz hlupák – dostatočne expresívne označenie. Musíme si, tak ako sa to stáva tradíciou, požičať od Američanov. Tí namiesto hlupák hovoria workaholic...
Pred svadbou maj oči otvorené, po svadbe ich privri. (Fuller)
Napriek neodškriepiteľnému pokroku v emancipácii žien, vďaka ktorému už ženy vedia fajčiť ako muži, piť ako muži i nadávať ako muži, sa v jednom pokrok nepohol ani o krok dopredu: mladé dievča treba vydať, zatiaľ čo mladého muža vydávať netreba...
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Pravda a blufovanie
Kto vraví pravdu za každých okolností, má istotu, že nezomrie na chorobu.
Tvrdenie je pravdivé hlavne vtedy, keď preň neexistuje logické zdôvodnenie.
Každá historka má vždy tri strany: našu, vašu a tú pravdivú.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Mnoho je na svete mocného...
Kým niekomu venuješ dôveru, pozri sa najskôr na jeho spôsob života a jeho charakter. (Demosthenes)
Kôň je zrodený na behanie, vôl na oranie, pes na stopovanie zveri, človek je zrodený na dve veci – myslenie a konanie, akoby bol akýmsi smrteľným bohom. (Cicero)
Učme sa krotiť záľubu v prepychu a túžbu po sláve, pestovať v sebe striedmosť, mierniť hnev, pozerať sa na vlastnú chudobu kľudným zrakom a žiadať bohatstvo skôr od seba, ako od šťasteny. (Seneca)
(Myšlienky bez cla)