Murphy radí
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
Riadiť vlastný čas znamená snažiť sa sledovať, na čo venujete to málo času, o ktorom môžete sám rozhodovať.
Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Čas a história
Čas je najlepší učiteľ. Bohužial, nikto z jeho žiakov to neprežije.
História ľudstva je oceánom omylov, v ktorom sem - tam plávajú úbohé zvyšky rozumu.
Pekné chvíle trvajú krátko, zlé večne.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Lož má ešte kratšie nohy ako krtko.
Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.
Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.
(Murphyho zákony v bájkach)
Sláva a peniaze...
Tolerancia nie je to isté, čo ľahostajnosť. Je to presvedčenie, že aj druhý môže mať pravdu. (Menzel)
Človek musí mať budúcnosť v mysli a minulosť v aktách. (Talleyrand)
Rovnako veľkou chybou je veriť všetkým, ako neveriť nikomu. (Montesquieu)
(Myšlienky bez cla)
Oheň a voda
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)