Nová ekologická daň z energií? Môže zaťažiť rozpočty domácností
25. 10. 2017
Plyn, elektrina aj uhlie majú byť na budúci rok zaťažené novou spotrebnou daňou. Ide o takzvanú ekologickú daň, ktorú ešte pred vyše desiatimi rokmi stanovila Európska komisia a Slovensko na ňu pri domácnostiach celé roky uplatňovalo výnimky. Prechodné obdobie sa však končí a rezort financií aktuálne ohlásil, že chystá zmeny daní.
K tým by mohlo dôjsť možno už na budúci rok v júli.Ak Brusel Slovensku už neustúpi, každá megawatthodina energie z plynu a elektriny bude zdanená sumou 1,31 eura. Pre bežnú 4-člennú domácnosť, ktorá používa elektrinu, by to znamenalo ročný výdavok navyše v sume asi 5 eur. Ďalších 40 eur by zaplatila, ak používa na kúrenie plyn, respektíve teplo vyrábané z plynu, ktorý používa väčšina kotolní. Uhlie na kúrenie využíva v súčasnosti už málokto, spotrebná daň pri ňom by však bola 10,62 eura za tonu.Európska komisia chce daňou znížiť spotrebu palív, ktoré sa do EÚ väčšinou dovážajú, zvýšiť energetickú sebestačnosť a znížiť emisie. Na Slovensku však ľudia platia z energií 20-percentnú daň z pridanej hodnoty, čo je viac ako v niektorých iných krajinách EÚ. Z pohľadu spotrebiteľov by tak bolo spravodlivé, ak by sa s novou daňou zároveň adekvátne znížila DPH, aby bol dosah na ceny a platby ľudí nulový.Ministerstvo financií zatiaľ hovorí len toľko, že v iných krajinách ekologická daň funguje inak ako u nás. „Potrebu revízie ukázali poznatky z praxe a porovnanie so systémami v iných členských krajinách,“ píše rezort v predbežnej informácii o príprave novej legislatívy.Je otázne, či Slovensko môže od spotrebnej dane z energií ďalej oslobodiť konečných spotrebiteľov, alebo nie. Zámer zmeniť legislatívu naznačuje, že daň niekoho zaťaží. Na to, či vláda rokuje s Bruselom o ďalšom predĺžení výnimky na spotrebné dane z elektriny, uhlia a zo zemného plynu pre zraniteľných odberateľov, sa denník Pravda pýtal ministerstva hospodárstva a ministerstva financií. „K detailom je nateraz predčasné sa vyjadrovať,“ odpovedal tlačový odbor ministerstva financií. Rezort hospodárstva nás odkázal späť na ministerstvo financií.Rezort financií zatiaľ informoval o zámere zmeniť legislatívu. Momentálne je k tomu ukončené pripomienkové konanie. K predbežnej informácii prišli tri zhodné pripomienky od dodávateľa plynu SPP a dvoch zamestnávateľských združení RÚZ a AZZZ za zachovanie oslobodenia od dane zo zemného plynu najmä pre prípady výroby elektriny a kombinovanej výroby elektriny a tepla. A tiež za plné oslobodenie od dane pre bioplyn, biometán a iné pokročilé plynné palivo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie nebiologického pôvodu bez ohľadu na jeho použitie.
Zákon o odpadoch
24. 10. 2017
Novela zákona o odpadoch, uvalila celé bremeno financovania triedeného zberu v obciach na výrobcov. Väčšinu odpadov tvoria práve obaly potravín.
Potravinárska samospráva namieta, že práve novela zákona o odpadoch môže viesť k zvyšovaniu cien potravín a zníženiu konkurencieschopnosti slovenských potravinárov. K zákonu majú výhrady a žiadajú nájsť spravodlivejší postup pri nakladaní z odpadom v SR.
Novela zákona o bankách
24. 10. 2017
Parlament schválil novelu zákona o bankách. Medzi zásadné zmeny patrí financovanie hypoték, pričom hypotekárne záložné listy nahradia kryté dlhopisy.
Terajší spôsob podpory hypoték pre mladých sa zmení od budúceho roka zavedením daňového bonusu. Zmenu čakajú aj spotrebiteľské úvery, v ktorých sa zavedie povinnosť overovať informácie o príjme spotrebiteľov cez Sociálnu poisťovňu.
Fico predstavil plán za 250 miliónov
23. 10. 2017
Najmenej zarábajúci sú jednou z najdôležitejších voličských skupín vládneho Smeru-SD. Predseda strany a premiér Robert Fico tomu prispôsobil aj podstatnú časť svojho prejavu na víkendovej straníckej konferencii. V rámci predstaveného štvrtého sociálneho balíčka dominoval ďalší rast minimálnej mzdy. Na nové opatrenia vláda vyčlenila 250 miliónov eur z budúcoročného rozpočtu. Týkajú sa najmä dôchodcov a zamestnancov, ktorí pracujú v neštandardných časoch či v štátnej správe. Časť balíčka však na vyšších nákladoch práce zaplatia predovšetkým firmy. HN prinášajú prehľad avizovaných zmien.
Najnižší zákonom stanovený zárobok by sa mal naďalej zvyšovať, v roku 2018 na 480 eur, v roku 2019 dokonca na 500 eur. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme sa postupne približovali k tomu, že minimálna mzda bude predstavovať 60 percent z priemerného zárobku v národnom hospodárstve,“ spresnila hovorkyňa Smeru Ľubica Končalová. Analytici však avizované opatrenia hodnotia kriticky. „Zvyšovanie minimálnej mzdy je najnesociálnejšie opatrenie, poškodzuje súčasných nezamestnaných, zhoršuje ich šance na nové zamestnanie,“ vysvetlil Radovan Ďurana, analytik INESS s tým, že métu minimálnej mzdy na úrovni 60 percent priemernej mzdy nikdy nepochopia nezamestnaní v okrese Poltár, kde na jedno pracovné miesto čakajú desiatky nezamestnaných.