Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Nevytesané pravdy - I. večer
Ak zmenou nemáte čo stratiť, netreba sa nad ňou vzrušovať.
Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.
Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek očami klasikov
Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.
Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.
Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.
(Myšlienky bez cla)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Najľahšou cestou ako prísť k peniazom je prestať ich utrácať.
Prijateľná miera nezamestnanosti je taká, keď ani jeden minister nie je zamestnaný.
Človek v podnikaní je natoľko zamestnaný urgentnými vecami, že vôbec nemá čas na veci dôležité.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Sláva a peniaze...
Najväčším omylom je nazdávať sa, že sa nikdy nemýliš. (T. Carlyte)
Najmúdrejší ľudia sa riadia vlastnými príkazmi. (Euripides)
Rovnako veľkou chybou je veriť všetkým, ako neveriť nikomu. (Montesquieu)
(Myšlienky bez cla)