Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
(Zrnká úsmevu)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
Dobré medziľudské vzťahy vo firme sú najproduktívnejšie vzťahy.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Zákony odkladania
Odkladanie, ktoré vydrží až dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.
Skoro do všetkého je ľahšie sa zamiešať, ako sa z toho vymotať.
Odkladanie práce nás ochráni od poverenia inými úlohami.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Parkinsonove zákony - V. večer
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho zákony a komentáre
Vždy chýba tá vec, ktorú práve najviac potrebuješ.
Nešťastie dnes nechodí len po horách, ale aj po cestách.
Keď dvaja robia to isté, výsledok je vždy iný.
(Murphyho zrnká II)