Murphy radí
Čo bolo na počiatku?
Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.
(Murphyho zákonník)
Prečo máme radi informáciu?
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Oheň a voda
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)
Ja nič, to Murphy
O vašom mieste pod Slnkom bude rozhodovať len a len to, akú veľkú informáciu budete mať. V živote prestane platiť: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa“ a začne platiť nové: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale byť prvý!
Každý má toľko, koľko si zaslúži.
Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Život je smiešny
Prosím ťa, ako to chodíš? Zarábaš ohromné peniaze a nosíš takéto ohromné peniaze a nosíš takéto hrozné nohavice.“ Taktika, taktika, priateľko! Žena mi povedala, že ak si tie nohavice oblečiem, nikam so mnou nepôjde!“
Šéf firmy si predvolal pokladníka: „V trezore chýba desaťtisíc. Kľúče od trezoru máte len vy a ja!!!“ „Dohodnime sa po dobrom, šéfe,“ hovorí pokladník. „Každý dáme do trezoru po päťtisíc a viac o tej veci nebudeme hovoriť!“
Milionár náhle zomrel a ukázalo sa, že nezanechal závet. Trúchliaca vdova sedí u rodinného advokáta a žiada ho o radu. Advokát nahlas rozmýšľa: „Takže, váš manžel zomrel a nezanechal závet. A povedal aspoň niečo bezprostredne pred tým, ako zomrel?“ „Ale áno, hovoril: Preboha Mary, odlož tú pušku, aj tak s ňou netrafíš ani do stodoly!“
(Myšlienky bez cla)