Murphy radí
Život treba žiť
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Nevytesané pravdy - I. večer
Peklo, to sú ostatní ľudia.
Ak zmenou nemáte čo stratiť, netreba sa nad ňou vzrušovať.
Čo chodí okolo, príde raz aj k tebe, a to tým skôr, čím je to horšie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy a byrokrati
Aby argument mohol byť akceptovaný, musí byť vyjadrený holou vetou a už na prvý pohľad musí byť jasné, že je nevyvrátiteľný.
Čím menší vplyv máš, tým dlhšie ťa nechajú čakať.
Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho postrehy
Muži na ženách nájdu veľa chýb, ženy na mužoch len dve. Všetko, čo hovoria, je zlé. Všetko čo robia je zlé.
Kde pijú, pi. Kde jedia, jedz. Kde pracujú, radšej nezavadzaj.
Ten, čo nič nerobí, nič nepokazí. A to je dôvod na odmenu.
(Murphyho zrnká II)
Ako si komplikovať život - II. večer
Keď sa chyba konečne odhalí a opraví, zistí sa, že to vôbec nebola chyba.
Súčiastku, ktorá si vyžaduje pravidelnú údržbu alebo nastavovanie, treba hľadať vždy na najmenej prístupnom mieste zariadenia.
Ak funguje prototyp zariadenia bezchybne, sériovo vyrábané zariadenia budú poruchové.
(Murphyho zákony po poslednej novele)