Dve skupiny ľudí môžu očakávať vysoké nedoplatky
29. 5. 2024
Okrem vlastníkov, ktorí „prestrelili“ pri spotrebe vody, by sa mali na vyšší nedoplatok pripraviť aj tí, ktorí vlani vo vlastnom byte nebývali, vypínali radiátory alebo vykurovali len jednu miestnosť. Dôvodom je nová vyhláška rezortu hospodárstva.
Katarína žije spolu s manželom a dieťaťom v dvojizbovom byte v Bratislave. Tak ako všetci vlastníci bytov na Slovensku, aj ona očakáva, že v najbližších dňoch jej bude doručené vyúčtovanie nákladov na bývanie za minulý rok. Keďže jej životná situácia sa za posledný rok nijako výrazne nezmenila, predpokladala, že ju neprekvapí ani vyúčtovanie. O to väčší šok zažila, keď ju zastavila domovníčka, ktorá ju pripravila na nedoplatok vo výške 500 eur.
„Táto suma nám vraj vyšla najmä kvôli spotrebe a ohrevu vody. Je pravda, že máme malé dieťa, s ktorým som bola minulý rok doma, takže spotrebu energií sme mali naozaj vyššiu, avšak rovnakú životnú situáciu sme mali aj v roku 2022, za ktorý nám prišiel preplatok 20 eur,“ hovorí Katarína. „Nemáme pocit, že by sme niečo na svojich zvykoch zmenili alebo že by sme nechávali teplú vodu len tak tiecť,“ dodáva s tým, že v porovnaní s rokom 2022 minula jej rodina vlani o 17 kubických metrov teplej vody viac.
Podobný šok ako Katarína môžu v nadchádzajúcich dňoch zažiť aj tisíce ďalších Slovákov. Okrem vlastníkov, ktorí „prestrelili“ pri spotrebe vody, by sa mali pripraviť aj tí, ktorí vlani vo vlastnom byte nebývali, vypínali radiátory alebo vykurovali len jednu miestnosť. Dôvodom je nová vyhláška rezortu hospodárstva...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Zákaz predaja porušili nábytkári aj potraviny
25. 9. 2017
Sviatok či nesviatok. Po Alze, ktorú už vyšetruje bratislavská Inšpekcia práce, otvorila minulý piatok dvere zákazníkom aj Galéria bývania Styla na bratislavských Zlatých pieskoch. Zákazníci v jej obchodoch mohli nakupovať napriek tomu, že bol sviatok. Podľa informácií HN mali počas dňa pracovného pokoja otvorené i AAA Auto a Malina Store.
Na rozdiel od Alzy v jednotlivých predajniach obchodného centra pre bývanie nevítali návštevníkov zamestnanci, ale priamo predajcovia. V takomto prípade nová legislatíva otvorenie obchodov umožňuje. „Viacerí majitelia obchodov prejavili záujem mať otvorené aj počas sviatkov, pretože vnímajú posledné legislatívne zmeny ako možnú konkurenčnú výhodu oproti veľkým sieťovým nábytkárom typu Ikea, Kika a Sconto,“ hovorí Martin Šimun, generálny riaditeľ Galérie bývania Styla. Celkovo brány svojich obchodov v piatok otvorilo 6 predajní, ale do budúcna to môže byť až 22 zo súčasne prevádzkovaných 53 obchodov, keďže v nich predávaú samotní majitelia.
Cenné papiere po novom
21. 9. 2017
Ministerstvo financií Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).
Navrhovaným zákonom sa transponuje smernica 2014/65/EÚ (zmenená smernicou 2016/1034/EÚ) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica 2014/65/EÚ a nariadenie 600/2014/EÚ (zmenené nariadením 2016/1033/EÚ), spoločne označované ako balík MiFID II, sa vzťahujú na trhy s cennými papiermi, investičných sprostredkovateľov a miesta obchodovania. Zmenou v zákone sa navrhlo zbierať údaje efektívnym a harmonizovaným spôsobom. Vzhľadom na uvedené sa vypracovala aj nová infraštruktúra zberu údajov a zavádza sa regulácia nad poskytovateľmi služieb vykazovania údajov.
Zmena v zákone o patentoch
21. 9. 2017
Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky predložil do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon).
Hlavným účelom navrhovanej novely je zmodernizovať a precizovať hmotnoprávne aj procesnoprávne ustanovenia. Mnohé inštitúty sú spoločné pre všetky najvýznamnejšie predmety priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny, úžitkové vzory, ochranné známky) a predkladaný návrh zabezpečuje principiálnu jednotnosť ich právnej úpravy.
Nové diaľnice majú byť na juhu krajiny a v Šariši
20. 9. 2017
Výstavba nových diaľničných úsekov sa zasekla na peniazoch. Diaľničiari majú pripravených deväť úsekov v dĺžke 90,5 km, ktoré vedia začať stavať do roku 2019, ale nemajú na ne chýbajúce stámilióny eur. O tom, či sa začnú stavať a z akých zdrojov, by mala rozhodnúť v týchto dňoch koalícia pri tvorbe rozpočtu na rok 2018.
Rezort dopravy finalizuje projekty na južnej rýchlostnej ceste R2, pri Prešove a na D1 pri Senci. V príprave je aj posledný úsek R2 pri Košiciach, ktorý bude možné postaviť zo súčasných eurofondov. Výstavbu ďalších úsekov bude musieť štát financovať z vlastného rozpočtu, ale ju odsunúť až po roku 2020, v prípade, že eurofondy budú pokračovať.
V súčasnosti je najpripravenejším úsekom prvá etapa severného obchvatu Prešova na rýchlostnej ceste R4. Súťaž na zhotoviteľa je takmer pripravená. Ak sa nájdu financie, súťaž na diaľnicu s dĺžkou 4,3 kilometra môže byť vyhlásená ešte v tomto roku. Pozemky pod obchvatom sú už vykúpené, štát do nich investoval desiatky miliónov eur. Štát tak bude musieť nájsť vo svojom rozpočte približne 1,63 miliardy eur. K nim je však potrebné pripočítať náklady na rozšírenie diaľnice D1 pri Bratislave medzi hlavným mestom a vznikajúcou križovatkou Triblavina. Na danom úseku však má vyrásť nová križovatka diaľnice D1 s obchvatom D4. Najdlhším úsekom má byť časť rýchlostnej cesty R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany, ktorá dokončí juhovýchodný obchvat Košíc. Ide o posledný úsek, ktorý je možné postaviť z eurofondov. Podľa odhadov by 21,5-kilometrový úsek mal stáť 240 miliónov eur. Štát bude potrebovať ďalšie miliardy na dostavbu diaľnic D1 či kysuckej D3. V príprave je aj prepojenie rýchlostnej cesty R1 s diaľnicou D1. Vláda však už v tomto volebnom období nezačne s výstavbou ani jedného nového úseku diaľnice D1 lebo D3.
zdroj: pravda