Murphy radí
Murphyho desatoro
Po tom, ako sa veci zmenia zo zlého na horšie, sa cyklus začne sám od seba opakovať.
Výnimka nikdy nedokazuje pravidlo - iba testuje, či pravidlo ešte platí?
Všetko na svete funguje len preto, aby sa to v najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť. Že sa to pokazilo, poznáte až potom, keď na to doplatíte.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Život je smiešny
Psychiater upokojuje neúspešného podnikateľa: „Vôbec netrpíte komplexom menejcennosti, iba správne hodnotíte svoje schopnosti!“
Šéf firmy si predvolal pokladníka: „V trezore chýba desaťtisíc. Kľúče od trezoru máte len vy a ja!!!“ „Dohodnime sa po dobrom, šéfe,“ hovorí pokladník. „Každý dáme do trezoru po päťtisíc a viac o tej veci nebudeme hovoriť!“
Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.
(Myšlienky bez cla)
Murphy o láske
Zbraňou mladíka je jeho mladosť, zbraňou je jeho mladosť, zbraňou starca sú jeho peniaze.
sť kvôli láske na kraj sveta vám ešte nezaručí, že tam budete mať od nej pokoj.
Ženy sú k mužom dobré nielen vtedy, keď niečo chcú, ale aj vtedy, keď niečo budú chcieť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)