Človek v podnikaní je natoľko zamestnaný urgentnými vecami, že vôbec nemá čas na veci dôležité.

Skutočným cieľom každého rozhodovania nie je prijímať rozhodnutia, ale vyhýbať sa im.

Čím viac daní sa na človeka valí, tým viac sa im snaží uniknúť.

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.

Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.

Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!

V každej organizácii sa vždy nájde niekto, kto dobre pozná pozadie jej fungovania.

Dobrý vedúci rozhodne aj z malého množstva údajov.

Organizácia sa po čase nápadne podobá žumple: najväčšie kusy plávajú na povrchu.