Murphy radí
Žiadna hlava nie je dokonalá
Kto je úspešný, musí sa vtesnať do šablóny. Neúspešný si môže dovoliť zostať sám sebou.
Tí, čo majú, nikdy nedávajú. Tí, čo dávajú, nikdy nebudú mať.
Život nepozná víťazov – len tých, čo prežijú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Svetlá budúcnosť
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
(Myšlienky bez cla)
Zákony života
Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.
Pred ohňom sa dá ujsť, ale nie pred problémom.
Dajte veciam pokoj – ony samy vedia, kedy je najpríhodnejší čas na pokazenie!
(Murphyho zákonník)
Typy ľudí - VI. večer
Ak sa dá nejaká myšlienka realizovať po tom, ako úspešne prešla cez schvaľovaciu mašinériu, potom sa ju vôbec neoplatí realizovať.
Ak nepoznáš riešenie, nikdy nepoukazuj na problémy.
Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Transformovať krízu na rutinu sa dá tak, že krok za krokom zaznamenáme činnosť šéfa pri prekonávaní pôvodnej krízy a spracujeme ho do pracovného postupu.
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
Najčastejšou príčinou zlyhania šéfa je jeho neochota, resp. neschopnosť adaptovať sa na nové podmienky.
(Murphyho zákony po poslednej novele)