Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Vec, ktorá je v pokoji, je určite na zlom mieste.

Neživé veci sa pohybujú len natoľko, aby sa vám priplietli do cesty.

Súčet síl, pôsobiacich na teleso, spôsobí jeho zrýchlenie, úmerné jeho hmote.

Sedadlo, z ktorého sa najlepšie ovláda vozidlo, je to vedľa šoféra. Každý, kto práve nešoféruje, je viac kvalifikovaný na vedenia auta ako šofér.

Ženatý muž nemá pravdu ani vtedy, keď je sám v lese, hovorí sám so sebou a manželka ho nepočuje.

Keď sedíte na lavičke s krásnou slečnou, hodina sa vám zdá byť sekundou. Keď sedíte holým zadkom na rozpálenej peci, sekunda sa vám zdá byť hodinou.