Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.

Múdry človek netvrdí nič, čo by nevedel dokázať.

Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.

Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.

Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

Je zdraviu škodlivé hovoriť iné, ako chcú počuť mocní. Kto chce byť "in" riadi sa vekmi osvedčeným pravidlom: "Kam vietor, tam plášť."

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.