Dopravný podnik v Bratislave sa uchádza o eurofondy
28. 7. 2020
Dopravný podnik Bratislava sa uchádza o eurofondy pri obnove svojho vozidlového parku. Pre TASR to potvrdil vedúci odboru marketingu a komunikácie dopravcu Matej Michlík s tým, že dôraz kladú na ekologické formy dopravy. Podnik chce preto v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 nakúpiť nové trolejbusy a jednosmerné i obojsmerné električky.
"Je našim cieľom, aby cestujúci v Bratislave mali k dispozícii nové komfortné, klimatizované a nízkopodlažné električky. Snažíme sa tiež o rozširovanie siete trolejbusových liniek tak, aby postupne nahrádzali aj viaceré autobusové linky a chceme posilňovať kapacitu trolejbusových spojení na spojeniach, kde momentálne nie je ponúkaný dostatočný komfort cestovania," vysvetlil Michlík. Portál imhd.sk informoval, že DPB plánuje nakúpiť celkovo 40 nových električiek a 50 nových trolejbusov. V prvom projekte má ísť o nákup desať jednosmerných električiek za odhadovaných 24,5 milióna eur, určených najmä na obnovenú Karlovesko-dúbravskú radiálu.
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovensko sa stalo investičným magnetom
3. 1. 2018
Väčšina Slovákov si pri spomienke na Nežnú revolúciu spomenie na štrnganie kľúčov na námestiach. Väčšina biznismenov si zasa spomenie na pád železnej opony a vydláždenú cestu na dosiaľ zatvorené trhy, ktoré po výrobkoch zo Západu doslova prahnú. Jedným z nich sme boli aj my.
Nestali sme sa však len odbytiskom prebytkového tovaru, ale aj lákadlom pre investorov. Zatiaľ čo väčšina strategických podnikov prechádzala v nasledujúcich rokoch privatizáciami, po slovenskom trhu sa obzerali aj veľkí zahraniční hráči. Imponovala im totiž lacná pracovná sila, ktorá bola navyše kvalitná a bol jej dostatok, ako aj výhodná poloha a dobrá infraštruktúra. Silnou motiváciou v neposlednom rade bol aj zhovievavý prístup vlády, ktorá príchod hráčov neváhala motivovať dotáciami či stimulmi, vďaka ktorým boli často kritizovaní celou spoločnosťou. Na druhej strane, to, koľko daní hráči vytvorili pracovných miest, ako aj fakt, koľko odviedli na daniach do štátnej kasy späť, spomínajú kritici dodnes len zriedka. Prvým z veľkých investorov sa stal už v roku 1991 nemecký koncern Volkswagen. Ten sa rozhodol neďaleko Bratislavy pre výstavbu výrobnej haly, v ktorej sa vtedajších 112 zamestnancov postaralo o výrobu prvého vozidla Volkswagen Passat. Vtedy zrejme ešte nik netušil, že už o dve dekády neskôr z neho bude najväčší zamestnávateľ na Slovensku a prevádzka, ktorej hovoria vlajková loď či motor našej ekonomiky.
Nový rok prinesie na trh známe značky
2. 1. 2018
Slovenská ekonomika rastie a spolu s ňou sa darí i maloobchodnému predaju. V roku 2017 sme vďaka tomu boli svedkami, že na trhu pribudlo množstvo svetových značiek ako Domino´s pizza či parfumérie Douglas.
Novinky možno očakávať aj v roku 2018. Hoci konkrétne plány zatiaľ zástupcovia značiek taja, už teraz sa hovorí o takých zvučných obchodoch ako Primark, sieť kaviarní Costa Coffee či športové oblečenie Jack Wolfskin.
„Na to, aby niektorá zo značiek na trh vstúpila, najskôr potrebuje mať vytvorené vhodné podmienky. Predpokladám, že nastane súperenie najmä v oblasti kozmetiky,“ hovorí maloobchodný analytik Ľubomír Drahovský.
V elektronike podľa neho pravdepodobne nepríde k novinke, pretože slovenský trh ovládajú Nay, Okay a Datart a z malých predajní tu pôsobia iba špecialisti ako gigant Apple. Trh je obsadený, aj čo sa týka obuvi, keďže na Slovensku pôsobia Deichmann, CCC a niekoľko menších predajcov, takže je malý predpoklad, že by sa sem ešte niekto nový zmestil.
Podpora menších firiem zaostáva
29. 12. 2017
Malé a stredné podniky tvoria na Slovensku 90 percent všetkých firiem a zamestnávajú dve tretiny ľudí. Napriek tomu sa oproti veľkým zahraničným spoločnostiam sa cítia znevýhodnené. Štátna podpora sa totiž zameriava viac na ne a príliš veľká byrokracia menším firmám sťažuje získanie eurofondov. Podľa ministerstva hospodárstva sa však situácia postupne zlepšuje.
Koncom roka 2016 bolo na Slovensku viac ako 100-tisíc malých a 2,5 tisíca stredných podnikov. Najviac z nich pôsobilo v obchode, stavebníctve a priemysle a ich exporty v rámci Európskej únie tvorili 30 percent všetkých vývozov zo Slovenska. Ministerstvo hospodárstva by však chcelo, aby toto číslo bolo ešte väčšie, a preto časť peňazí pre tieto podniky orientuje práve na túto oblasť aj prostredníctvom projektu Podpora internacionalizácie, na ktorý sa má celkovo vynaložiť 35 miliónov eur. Zatiaľ sa aktivita sústreďuje na podporu zúčastňovania sa na rôznych veľtrhoch, výstavách a podnikateľských misiách prostredníctvom národných stánkov.
Z vajec a masla sa stal nedostatkový tovar
27. 12. 2017
Tento rok by sme známu formulu soľ nad zlato mohli zmeniť na mlieko či maslo. V komoditnom sektore na seba v roku 2017 strhli najväčšiu pozornosť práve tieto dve potraviny. Kým nedostatok vajec spôsobila nákaza fipronilom, v prípade masla ide o dôsledok nedostatku mlieka. V oboch prípadoch však platí, že za najpoužívanejšie komodity, ktorých ponuka na trhu výrazne klesla, si musí svet priplatiť.
Pôvod problému s nedostatkom masla sa začína ešte v roku 2014. Pretlak mliečnych výrobkov vtedy tlačil ceny na minimum. Z tejto situácie síce ťažili spotrebitelia, no nie farmári, ktorí boli nútení zavrieť obrovské množstvo fariem. Následkom tejto situácie nastal v roku 2016 až päťpercentný pokles produkcie. „Zdražovanie je priamym dôsledkom mliečnej krízy, ktorá na Slovensku vrcholila minulý rok,“ tvrdí Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.