Domácnosti si za teplo priplatia
5. 1. 2022
Koncom roka 2020 väčšinou komodity lacneli. Niektorí obchodníci preto s nákupom vyčkávali, no minulý rok sa im táto taktika neoplatila. Už v závere leta totiž začali ceny plynu postupne stúpať.
Na holandskej burze stála dodávka v roku 2022 začiatkom septembra 33 eur za megawatthodinu, čo bol už dvojnásobok hodnoty oproti úvodu roka.
Vtedy však nikto netušil, že sa ceny vyšplhajú až na závratných takmer 140 eur za megawatthodinu.
To bol dva dni pred Vianocami tohtoročný rekord. Situácia eskalovala aj na teplárenskom trhu. Zdražovanie zasiahlo najmä výrobcov, ktorých hlavným zdrojom tepla je plyn.
(Zdroj: hnonline.sk)
Zamestnávatelia doplatili po výzve Sociálnej poisťovne vyše štyri milióny
13. 7. 2018
Sociálna poisťovňa upozornila na dlžné poistné v celkovej výške 23 779 730 eur. V máji a júni 2018 Sociálna poisťovňa odoslala upozornenia zamestnávateľom na aktuálny nedoplatok na poistnom za apríl 2018. Odoslala 37 029 SMS a e-mailov pre 25.509 zamestnávateľov.
Správy upozorňovali na dlžné poistné v celkovej výške 23 779 730 eur.
Zamestnávatelia v reakcii na tieto upozornenia doplatili 4 428 682 eur, čo znamená 18,62 % úspešnosť z celkovej upozorňovanej sumy. Správy o aktuálnom nedoplatku sú ústretovou službou Sociálnej poisťovne. Odvádzatelia poistného, teda zamestnávatelia a SZČO, ktorí majú nahlásené aktuálne kontakty - mobilné číslo alebo e-mail - sa tak rýchlo dozvedia o nedoplatku. Ak dlh čo najskôr vyrovnajú, vyhnú sa narastaniu penále za každý deň meškania platby a problémom s neskorším vymáhaním dlhu.
Chudoba na Slovensku ohrozuje neúplné rodiny najmenej
11. 7. 2018
Chudoba ohrozuje veľké percento neúplných rodín na Slovensku, ani tak však nie sme najhorší. Aj toto bude jeden z bodov na dnešnom rokovaní vlády, kde bude predložená správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2017.
Ministerstvo na rokovanie predložilo správu, z ktorej vyplýva, že medzi skupiny najviac ohrozené chudobou patria deti žijúce v neúplných rodinách. Takto ohrozených je podľa správy vychádzajúcej z prieskumu Európskeho štatistického úradu 40,7 percenta rodín. Podľa správy je jedným z hlavných dôvodov zvýšeného rizika typ domácnosti a intenzita práce. Domácnosť s jedným rodičom je zraniteľnejšia z hľadiska disponibilných príjmov, a teda v prípade straty zamestnania je väčšie riziko upadnutia do chudoby.
Slovenka zarába vďaka hline
9. 7. 2018
Keď pred rokom a pol prvýkrát počula o možnosti predaja írskej hliny za veľkou mlákou, myslela si, že ide o žart. Keď sa však na celú vec Slovenka Dominika Hyriaková pozrela detailnejšie, zistila, že ide o netradičnú formu podnikania s potenciálom, ktorý treba využiť.
„Za niekoľko týždňov sme nazbierali množstvo dát a spätnej väzby, po ktorých nám bolo jasné, že do toho musíme ísť naplno,“ hovorí Dominika Hyriaková, spoluzakladateľka firmy Original Irish Dirt, ktorá Írom za veľkou mlákou sprostredkúva kúsok rodnej zeme na počkanie. Dominika Hyriaková v minulosti pracovala pre spoločnosť Procter & Gamble, kde zodpovedala za predaj a trade marketing značiek ako Gillette alebo Pampers. V období, keď rozbiehala startup v podobe technologickej platformy, jej írska priateľka a biznis partnerka Aifric O Byrne prišla s tým, že by chcela mať pri sebe kúsok rodného Írska. Z toho sa následne zrodil nápad predávať túto hlinu ďalej. Íri sú veľmi naviazaní na svoju domovinu a hlinu z nej využívajú napríklad pri pohreboch a slávnostiach rôznych sviatkov. Ako dnes Slovenka priznáva, najskôr si myslela, že zo strany jej biznis partnerky išlo len o žart, no nakoniec sa rozhodli zistiť, aký potenciál by sa za nápadom mohol skrývať. „Trhovému prieskumu sme venovali niekoľko týždňov a výsledkom bol celý zoznam maloobchodníkov pripravených predávať naše produkty,“ ozrejmuje Hyriaková. Finančný plán vyzeral viac než dobre a dvojica podnikavých žien sa rozhodla konať rýchlo. Do mesiaca založili priamo v Írsku firmu a venovali sa jej na plný úväzok. „Vtedy sme si to predstavovali veľmi jednoducho. Mysleli sme si, že nájdeme vhodný obal, hlinu zabalíme a budeme predávať,“ spomína Slovenka. Lenže realita bola iná. Začínajúce podnikateľky čakal rok plný prekonávania legislatívnych, odborných aj finančných prekážok.
Nový biznis sa u nás najhoršie rozbieha v hlavnom meste
9. 7. 2018
Úrady nestíhajú a pociťujú to aj podnikatelia. Zo správy Európskej komisie Doing Business vyplýva, že začínať s biznisom v Bratislave je zdĺhavejšie, ako robiť to isté na východe Slovenska. Napríklad v Prešove skladisko čakalo na povolenia 120 dní, kým v Košiciach 135 a v Bratislave 170 dní, tvrdí správa. Aj v najrýchlejšom Prešove sa stále čaká 2,5-krát dlhšie, než je európsky priemer.
„V hlavnom meste sa koncentruje gro podnikateľov. Väčšina firiem tam má sídla, aj keď biznis sústredia inde,“ tvrdí viceprezident Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina. „Moja skúsenosť je taká, že procesy trvajú o jeden až dva týždne dlhšie,“ spresňuje. Na prieťahy sa sťažuje aj spoločnosť Penta Investments. „Ako developer by sme uvítali, aby bol celý proces transparentnejší a efektívnejší a zároveň v jasných lehotách. Súčasná právna úprava stanovuje časové lehoty, no tie sa v praxi dodržiavajú len zriedka,“ skonštatoval hovorca Penty Gabriel Tóth. Podľa Serinu je kľúčom k zmene efektívna elektronická štátna správa. Zavedením e-pošty sa zmenil len spôsob komunikácie, no nie spracovanie údajov. Svetová banka v spolupráci s vládami krajín Chorvátska, Česka, Portugalska a Slovenska skúmala 25 miest. Publikovaná štúdia hodnotí regulačné systémy, charakter riadenia podnikov a efektivitu byrokracie. Zlepšenie podnikateľského prostredia je podľa štúdie mimoriadne dôležité pre malé a stredné podniky, preto sa správa zameriava na náklady a celkovú záťaž od založenia firmy po vynucovanie zmluvných záväzkov. Správa je druhou v sérii štúdií zameraných na činnosti v rámci krajiny. Prvá bola vydaná v roku 2017 a zameriavala sa na krajiny Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko.