Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
V manželstve je často lepšie nič nerobiť a vždy je lepšie nič nepovedať.
V okamihu, keď sa začnete o niekoho zaujímať, začne on prejavovať priazeň inému.
Vo všetkom treba poznať mieru. Vyhýbajte sa ženám, vínu a hlasitému spevu. Najmä tomu spevu.
(Murphyho zákonník)
Informácie pre šéfa
V dnešnom svete si každý môže demokraticky vybrať – alebo byť nespokojným boháčom, alebo byť spokojným bláznom.
Keď už všetky informácie perfektne zapadajú do seba, tak o chvíľu sa dozviete niečo, čo všetko obráti naruby.
Ten, kto má o veci priveľa informácií, sa nerozhodne vôbec.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.
Hlavným prínosom odborného pracovníka nie je produkcia hmotných vecí, ale generovanie nových myšlienok a odovzdávanie znalostí.
Ak sa zistí, že ľudia schôdzujú viac ako štvrtinu pracovného času, je to príznakom toho, že ide o organizáciu, v ktorej sa schôdzovanie stalo cieľom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)