Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Nevytesané pravdy - I. večer
Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.
Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je nepriamoúmerná tomu, nakoľko je žiaduce, aby sa tak stalo.
Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.
Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.
Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.
(Murphyho zákony v bájkach)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Telefón zvoní práve vtedy, keď stojíš pred dverami a nevieš nájsť kľúč.
Ak vieš rozoznať dobrú radu od zlej, vôbec nie si na radu odkázaný.
Ak sa prijaté rozhodnutie nepremietne do pracovnej náplne pracovníkov, tak zostane z neho len dobrý úmysel.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy a šťastie
Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.
Na to, aby človek mal šťastie nestačí byť hlúpym.
Múdrym sa nepodarí vytvoriť nič, na čo by boli hlupáci krátki, lebo múdri neustále podceňujú genialitu hlupákov.
(Murphyho Zbierka zákonov)