Dokladujte, že váš biznis je ekologicky udržateľný. Firmy budú hlásiť plnenie zelených noriem
12. 6. 2023
Bez zreteľa na environmentálnu udržateľnosť bude čoraz náročnejšie podnikať. Niektoré slovenské firmy vnímajú princípy ESG s obavami, iné ich napĺňajú už dávno
Máte elektrinu z fotovoltiky? A čo ekologická doprava? Veľké podniky na Slovensku a v celej Európskej únii sa musia pripraviť na novú európsku smernicu z Bruselu.
Platná je od januára 2023 a na jej zavedenie majú krajiny 18 mesiacov, Slovensko, pravdaže, nebude výnimkou. Veľké firmy budú musieť vykazovať hlbšie a rozsiahlejšie nefinančné, takzvané ESG (environmental, social, governance) reporty, teda správy o faktoroch udržateľnosti v ich biznise.
A čo na to samotné firmy? Vraj to bude iba ďalšia zbytočná administratívna záťaž, ktorá prinesie vyššie náklady a nebude mať takmer žiadny význam pre podnikanie firiem. Také nálady ukazuje májový prieskum poradenskej spoločnosti RSM medzi 130 firmami na Slovensku k téme vykonávania nefinančného reportingtu ESG, teda spoločenskej zodpovednosti a udržateľnosť podnikov.
Až 30,7 percenta respondentov si myslí, že ide o väčšiu byrokraciu, pätina opýtaných uznáva, že novinka si vyžiada viac zdrojov i času na dodržiavanie povinností, viac ako desatina si myslí, že nefinančný reporting ESG nebude mať pre ich biznis zmysel.
Na druhej strane, 12,3 percenta opýtaných očakáva, že ESG im pomôže zlepšiť udržateľnosť a posilniť konkurencieschopnosť. Len osem percent respondentov uviedlo, že o novej povinnosti sú informovaní a poznajú podrobnosti. Ďalších 28 percent tvrdí, že o novinke počuli, ale detaily im nie sú známe.
Zuzana Kubíková zo spoločnosti RSM odporúča firmám zamerať sa na analýzu súčasného stavu a na vytvorenie takzvanej GAP analýzy, teda na porovnanie súčasného stavu so štandardmi. Treba si tiež vytýčiť rozumné ciele v oblasti ESG.
„Po ich nastavení si firma môže vytvoriť stratégiu v tejto oblasti a vyhodnotiť, akým spôsobom bude zbierať dáta a ako bude konzistentne postupovať pri dodržiavaní stratégie,“ dodala.
Existujú však spoločnosti, ktoré sa s témou ESG už úspešne popasovali a niektoré z týchto princípov stihli zaviesť.
B
(Zdroj: www.trend.sk/biznis/)
Naše firmy patria k lídrom Európy
20. 3. 2019
Obavy zo začiatku roka sa nepotvrdili a pracovný trh bude aj naďalej zažívať rekordne dobré časy. Ako totiž ukázal najnovší prieskum personálnej agentúry ManpowerGroup, slovenské firmy plánujú aj v druhom štvrťroku pokračovať v hojnom nábore a postupné ekonomické spomaľovanie v Európe ich optimizmus zatiaľ neschladí. Na jar sa tak staneme lídrom v regióne a pozitívnejšie náborové plány majú spoločnosti iba v Írsku, Grécku a Rumunsku.
„Nevidíme žiadnu tendenciu k spomaľovaniu,“ skonštatovala konateľka spoločnosti ManpowerGroup Česko a Slovensko Jaroslava Rezlerová na včerajšej tlačovej konferencii. „Je to tak, tí zamestnávatelia kontinuálne hľadajú nové sily. Minulý rok bol dosť intenzívny a očakávame to isté aj tento rok,“ dodala generálna manažérka spoločnosti na Slovensku, Zuzana Rumiz. Najväčšie náborové plány majú spoločnosti v oblasti priemyslu, a to najmä na západe krajiny. Výnimkou je však Bratislava, kde index trhu práce, ktorým Manpower meria náborové plány, medziročne oslabol o päť percentuálnych bodov.
Ceny na Slovensku rastú
18. 3. 2019
Tempo medziročného rastu inflácie na Slovensku vo februári už druhý mesiac po sebe zrýchlilo, a to na 2,3 percenta. V januári ceny tovarov a služieb vzrástli o 2,2 percenta.
Informoval o tom dnes štatistický úrad. V Českej republike sa spotrebiteľské ceny zvýšili v medziročnom porovnaní ešte rýchlejšie, vo februári inflácia dosiahla 2,7 percenta. V druhom tohtoročnom mesiaci na Slovensku oproti vlaňajšku stúpli ceny vo všetkých sledovaných sektoroch s výnimkou dopravy. Najviac, a to o 4,2 percenta, vzrástli v kategórii bývanie a energie. Na začiatku roka v krajine zdraželi domácnostiam regulované ceny elektriny aj tepla, na konci vlaňajška stúpli aj ceny zemného plynu. Slovenská centrálna banka vo svojej poslednej prognóze odhadla tohtoročnú infláciu na 2,7 percenta. To by znamenalo zrýchlenie jej tempa v porovnaní s vlaňajškom, keď ceny tovarov a služieb stúpli o 2,5 percenta.
Nemocnice sa nedohodli s VšZP na navýšení finančných zdrojov
15. 3. 2019
Nemocnice hrozia vypovedaním zmlúv. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) sa v stredu nedohodla so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) na navýšení finančných zdrojov pre nemocnice. Nemocnice združené v asociácii potrebujú navýšenie na pokrytie dopadu sociálneho balíčka od 1. mája 2019 a pokrytie nárokov v prípade príspevkov na rekreáciu zamestnancom v roku 2019.
Ako ďalej informovala ANS vo vyhlásení, VšZP na rokovaní deklarovala, že nedisponuje finančnými prostriedkami na uvedené navýšenie. "V prípade, že nedôjde ku dohode o navýšení do konca apríla 2019, ANS odporučí svojim členom vypovedať zmluvy so VšZP," informovala asociácia. Dodala, že v tejto súvislosti požiadala ministerstvo zdravotníctva o zabezpečenie dofinancovania rezortu zdravotníctva na rok 2019 na pokrytie zákonných nárokov zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, aby sa zabránilo ohrozeniu sociálneho zmieru v zdravotníctve.
ANS je dobrovoľným, zamestnávateľským, záujmovým, nepolitickým a nezávislým združením združujúcim 75 malých a stredných nemocníc a iných zdravotníckych zariadení. Zdravotnícke zariadenia združené v ANS zamestnávajú cca 26 000 zamestnancov.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Ministerstvo školstva žiada rezort financií o peniaze na rekreačné poukazy
15. 3. 2019
Pripravujú usmernenie, v ktorom školám podrobne vysvetlia postup. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) oslovilo ministerstvo financií so žiadosťou o poskytnutie finančných prostriedkov na rekreačné poukazy. TASR to potvrdil odbor komunikácie a protokolu rezortu školstva. "Rezort školstva pripravuje aj usmernenie, v ktorom školám podrobne vysvetlí postup na získanie príspevku na rekreačné poukazy," poznamenalo ministerstvo školstva.
Zároveň pripomenulo, že zabezpečenie finančných prostriedkov na rekreačné poukazy pre zamestnancov škôl je v kompetencii ich zriaďovateľov, teda miest, obcí alebo vyšších územných celkov. "V prípade, ak zriaďovatelia majú dostatočné zdroje na tento účel, rekreačné poukazy pre školy môžu financovať sami," poznamenal rezort školstva. Ministerstvo školstva zároveň pripomenulo, že nie je zamestnávateľom ani zriaďovateľom škôl. Podľa poslanca Národnej rady (NR) SR Branislava Gröhlinga (SaS) by malo poukazy preplatiť ministerstvo školstva. Poznamenal, že rekreačné poukazy prinášajú okrem firiem problémy aj školám. "Ide asi o 12 percent škôl s právnou subjektivitou, konkrétne 175 základných a 53 stredných škôl," povedal Gröhling. "Školy nemajú peniaze navyše a nemajú z čoho poukazy zaplatiť, čím by však porušili zákon. Preto napríklad budú musieť zobrať učiteľom odmeny," poznamenal Gröhling. Zároveň vyzval ministerstvo školstva, aby školám, ktorých sa to týka, rekreačné poukazy preplatilo. "Nie je možné, aby na nepremyslené návrhy doplácali riaditelia a školy," uzavrel poslanec NR SR.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)