Dokladujte, že váš biznis je ekologicky udržateľný. Firmy budú hlásiť plnenie zelených noriem
12. 6. 2023
Bez zreteľa na environmentálnu udržateľnosť bude čoraz náročnejšie podnikať. Niektoré slovenské firmy vnímajú princípy ESG s obavami, iné ich napĺňajú už dávno
Máte elektrinu z fotovoltiky? A čo ekologická doprava? Veľké podniky na Slovensku a v celej Európskej únii sa musia pripraviť na novú európsku smernicu z Bruselu.
Platná je od januára 2023 a na jej zavedenie majú krajiny 18 mesiacov, Slovensko, pravdaže, nebude výnimkou. Veľké firmy budú musieť vykazovať hlbšie a rozsiahlejšie nefinančné, takzvané ESG (environmental, social, governance) reporty, teda správy o faktoroch udržateľnosti v ich biznise.
A čo na to samotné firmy? Vraj to bude iba ďalšia zbytočná administratívna záťaž, ktorá prinesie vyššie náklady a nebude mať takmer žiadny význam pre podnikanie firiem. Také nálady ukazuje májový prieskum poradenskej spoločnosti RSM medzi 130 firmami na Slovensku k téme vykonávania nefinančného reportingtu ESG, teda spoločenskej zodpovednosti a udržateľnosť podnikov.
Až 30,7 percenta respondentov si myslí, že ide o väčšiu byrokraciu, pätina opýtaných uznáva, že novinka si vyžiada viac zdrojov i času na dodržiavanie povinností, viac ako desatina si myslí, že nefinančný reporting ESG nebude mať pre ich biznis zmysel.
Na druhej strane, 12,3 percenta opýtaných očakáva, že ESG im pomôže zlepšiť udržateľnosť a posilniť konkurencieschopnosť. Len osem percent respondentov uviedlo, že o novej povinnosti sú informovaní a poznajú podrobnosti. Ďalších 28 percent tvrdí, že o novinke počuli, ale detaily im nie sú známe.
Zuzana Kubíková zo spoločnosti RSM odporúča firmám zamerať sa na analýzu súčasného stavu a na vytvorenie takzvanej GAP analýzy, teda na porovnanie súčasného stavu so štandardmi. Treba si tiež vytýčiť rozumné ciele v oblasti ESG.
„Po ich nastavení si firma môže vytvoriť stratégiu v tejto oblasti a vyhodnotiť, akým spôsobom bude zbierať dáta a ako bude konzistentne postupovať pri dodržiavaní stratégie,“ dodala.
Existujú však spoločnosti, ktoré sa s témou ESG už úspešne popasovali a niektoré z týchto princípov stihli zaviesť.
B
(Zdroj: www.trend.sk/biznis/)
Podozrenie, že hedge fondy hrali proti spoločnej mene
30. 3. 2010
Hlavným frontom boja proti hedge fondom v Európe bude Španielsko, nie Grécko. Silnejú podozrenia, že hedge fondy začali vzburu proti euru – spoločnej európskej mene. Obavy sa vo finančnom sektore objavili po tom, ako americké úrady nariadili niektorým hedge fondom starostlivo archivovať údaje a doklady o obchodovaní s eurom. Irónia osudu je v tom, že Federálny rezervný systém len nedávno nariadil vyšetriť obchody investičnej banky Goldman Sachs s derivátmi (odvodenými cennými papiermi), ktoré umožnili Grécku vstup do eurozóny.
Tvrdé úsporné opatrenia, ktoré prijalo Grécko prispeli k uspokojeniu trhov a ľahko posilnili kurz eura voči americkému doláru. Devízoví obchodníci však upozorňujú, že starosti s európskou menou sa neskončili. Ekonomická vojna medzi Európskou úniou a hedge fondmi sa postupne zostruje. Nový front sa otvára v USA.
Ministerstvo spravodlivosti USA prednieslo vyššie uvedené odporúčanie na večeri, ktorú usporiadala analytická a maklérska firma Monness, Crespi, Hardt & Co. v New Yorku. Boli na nej vrcholoví manažéri SAC Capital Advisors, Greenlight Capital a Brigade Capital Management LLC а aj predstaviteľ Soros Fund Management. Prítomnosť zástupcu fondu, ktorý britskú libru zrazil na kolená, je zdvihnutým prstom pre euro. Grécky premiér Papandreu devízových špekulantov obvinil, že spôsobujú problémy krajine a rozkolísavajú euro. Večera môže odporovať aj protimonopolným zákonom v USA, pretože môže ísť o spoločný (kartelový) postup na devízových trhoch. Iné hedge fondy tvrdia, že so štátnymi dlhopismi, ktoré sú vydané v eure, nemajú nič do činenia. Obávajú sa sankcií regulátorov.
Hedge fondy a iní hráči, ktorí obchodujú na devízových trhoch celkove postavili proti euru 12 mld. USD. Je dvakrát viac ako pred niekoľkými týždňami. Prudko stúpol aj objem obchodov s CDS (Credit Swap Defaults). Ide o cenné papiere, ktoré investora fakticky poisťujú pred bankrotom dlžníka. Tieto cenné papiere kupujú najmä tí, ktorí vlastnia grécke štátne dlhopisy.
Grécko však to najhoršie prežije, znižuje mzdy štátnym úradníkom, zvyšuje nepriame a spotrebné dane. Pripravuje aj vydanie dlhopisov v hodnote 5 mld. EUR. EÚ Grécku pravdepodobne poskytne pomoc vo výške 25 mld. EUR.
Európska únia pripravuje legislatívu, ktorá expanziu hedge fondov môže utlmiť. Táto legislatíva sa bude sa týkať aj Kajmanských ostrovov, kde väčšina fondov akumuluje finančné prostriedky určené na špekulatívne operácie. Ministerka financií Francúzska vyzvala Európsku úniu, aby bola jednotná na fronte proti špekulantov, ktorí obchodujú s CDS. Pridalo sa k nej nemecké ministerstvo financií, ktoré tvrdí, že ani samotné CDS ako cenné papiere nie sú transparentné.
Oveľa náročnejšie bude umorenie španielskych dlhov, pretože španielska ekonomika je oveľa väčšia ako grécka. Východisko zo situácie v dlhodobej perspektíve nebude mať ekonomický, ale predovšetkým politický charakter. Špekulácia proti národným štátom bude nemožná, ak sa objaví inštitúcia (niečo ako Ministerstvo financií Európskej únie), ktorá bude menom všetkých národných štátov vydávať ich dlhopisy, tak ako je to napríklad v USA. Fúzia a spojenie funkcií ministerstiev financií v celej eurozóne by mohla znamenať ohrozenie pre ekonomickú stabilitu Nemecka. Hedge fondy preto počítajú s tým, že Nemecko uprednostní svoju ekonomickú stabilitu pred myšlienkou stabilnej Európy. Uvidíme, ako sa Nemecko nakoniec rozhodne.
(Zdroj: HNONLINE, Vladimír Bačišin )
Zamestnanci Volkswagenu budú pracovať na tri zmeny
28. 3. 2010
Zamestnanci bratislavského závodu najväčšej slovenskej automobilky Volkswagen (VW) od pondelka začnú pracovať na tri zmeny. Podľa hovorcu spoločnosti si zvýšenie počtu pracovných zmien vyžiadal rastúci záujem o luxusné športovo-úžitkové vozidlá (SUV), z ktorých sa v Bratislave vyrába Volkswagen Touareg, Audi Q7 a Porsche Cayenne.
Spoločnosť zabezpečí personálne tretiu zmenu počas piatich dní v týždni týždni vlastnými zdrojmi, pričom sa do bratislavského závodu vrátia zamestnanci, ktorí sú v súčasnosti na výpomoci v európskych závodoch koncernu.
V minulom roku vyprodukoval bratislavský závod VW približne 106 000 vozidiel, čo je o 43 percent menej ako v roku 2008. Slovenská dcéra nemeckej automobilky vlani tiež výrazne znížila čistý zisk na 57 miliónov eur z predvlaňajších 282 miliónov eur. Vlani výsledky firmy poznačil pokles dopytu pre svetovú hospodársku krízu.
Čistý zisk bankového sektora sa znížil
25. 3. 2010
V januári tohto roka bankový sektor na Slovensku dosiahol čistý zisk 46,3 mil. eur a v medziročnom porovnaní sa znížil o 1,9 %. Podľa ďalších informácií Národnej banky Slovenska (NBS), čisté úrokové výnosy sektora predstavovali v prvom mesiaci tohto roka 138,8 mil. eur pri náraste o 9,7 %. Čisté výnosy z poplatkov a provízií sa zvýšili o 7 % a dosiahli 33,9 mil. eur. Čistá tvorba opravných položiek a rezerv bankového sektora stúpla však o 56 % na 32,9 mil. eur.
Na konci prvého mesiaca bola bilančná suma v celkovej výške 52,874 mld. Eur, čo v porovnaní so stavom z konca januára minulého roka predstavuje zníženie o 2,2 %. Pohľadávky voči klientom sa podieľali na celkových aktívach sumou 29,887 mld. eur. Záväzky voči klientom z celkových pasív tvorili 35,217 mld. eur.
Podľa predbežných výsledkov centrálnej banky minuloročný zisk bankového sektora klesol medziročne o 45,2 % na 278,7 mil. eur. Nižšie tempo úverovania, zhoršovanie kvality úverových portfólií a výpadok devízových príjmov podľa Národnej banky Slovenska boli hlavnými dôvodmi medziročného poklesu ziskovosti bankového sektora. Prijatie spoločnej európskej meny od začiatku roka 2009 spôsobilo výpadok príjmov z devízových operácií. Dôvodom prepadu ziskovosti bol tiež pokles poplatkov zo zahraničného platobného styku pre znižovanie poplatkov do zahraničia na úroveň poplatkov za tuzemské prevody finančných prostriedkov.
Stavebné sporenie je populárne aj v kríze
24. 3. 2010
Jeho výhodou je štátna prémia, na ktorú má nárok každý. Možno aj preto sa kríza pod stavebné sporenie nepodpísala tak výrazne ako pod hypotekárne úvery. Kým v roku 2009 objem sprostredkovaných úverov na slovenskom trhu medziročne poklesol o 57 %, v prípade stavebného sporenia nastal len sedempercentný pokles. Vyplýva to z údajov jednotlivých stavebných sporiteľní v SR a spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko.
Stavebný úver pred hypotekárnym klienti uprednostňujú aj kvôli nemennej úrokovej sadzbe pri splácaní a štátnej garancii vkladov. Výhodou stavebného sporenia je určite aj štátna prémia, na ktorú má nárok každý, kto sa rozhodol pre stavebné sporenie, a to do výšky 12,5 % z vkladov, maximálne 66,39 eura ročne.
Kvôli potrebe počiatočného vkladu a niekoľkoročnému povinnému obdobiu sporenia stavebný úver však uprednostňujú osoby, ktoré hotovosť nepotrebujú ihneď a chcú svoje finančné vklady na účte zhodnocovať dlhodobo. Klient PSS si musí pre získanie úveru nasporiť alebo vložiť na účet minimálne 25 % z cieľovej sumy a musí si sporiť minimálne 2 roky. Rovnako dlho si musia sporiť aj klienti Wüstenrotu, a to minimálne 40 % z cieľovej sumy. Od ČSOB stavebný úver môžu fyzické osoby získať pri nasporení 30 % sumy, pričom minimálna doba sporenia je 21 mesiacov.
Ak klient potrebuje cieľovú sumu použiť skôr, ako mu na ňu na základe minimálnej nasporenej sumy vznikne nárok, sporiteľňu môže požiadať o medziúver, úročený podľa konkrétnych taríf.