Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Čím drahšia je realizácia projektu, tým menšia je šanca ho zastaviť – a to hlavne potom, ako vyjde najavo, že je nepotrebný.

Čím viac veríš, tým viac ťa boh trestá.

Skoro do všetkého je ľahšie sa zamiešať, ako sa z toho vymotať.

Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.

Ak sa zdá, že niečo nemôže dopadnúť zle, aj tak to dopadne zle.

Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.

Ak sa môže naraz pokaziť niekoľko vecí, určite sa pokazí tá, ktorá spôsobí najväčšiu škodu.