Život má nechutný zvyk byť reálnym.

Ak niečo dvakrát za sebou zlyhalo, na tretí raz príde katastrofa.

Zákruta na ceste ešte neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.

Jediné, čo sa ľudstvo môže dozvedieť z histórie, je, že ľudstvo sa nikdy nepoučí z histórie.

Čas je ako cirkus - vždy sa zbalí a odíde inam.

Pekné chvíle trvajú krátko, zlé večne.

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Jediný spôsob, ako si udržať ženu, je nedať jej všetky peniaze.

Posteľ v živote človeka plní svoju skutočnú funkciu len počas krátkeho obdobie. Toto treba mať na pamäti a využiť ten kus nábytku naplno, ako sa len, respektíve kým sa len dá.

Tam, kde nemožno oceniť výkon, treba oceniť ochotu.