Do oblasti financií by malo na budúci rok podľa návrhu rozpočtu smerovať takmer 1,9 miliardy eur
13. 12. 2023
Ministerstvo financií plánuje na rok 2024 ďalšie investície do informačných systémov. Do oblasti financií by malo v budúcom roku smerovať 1,89 miliardy eur. Z toho finančné transakcie Exportno-importnej banky SR (Eximbanky) majú tvoriť 1,1 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý schválila vláda. "V rámci výdavkov na oblasť Financie sa v roku 2024 rozpočtujú prostriedky na finančnú správu, informačné systémy riadenia verejných financií, inštitucionálnu podporu a kontrolu a ostatné činnosti, Exportno-importnú banku SR, Slovenskú konsolidačnú, a. s., Úrad pre dohľad nad výkonom auditu a Radu pre rozpočtovú zodpovednosť," priblížilo Ministerstvo financií (MF) SR.
V súvislosti s konfliktom na Ukrajine sa zintenzívnila premávka na hraničných priechodoch s Ukrajinou. V súvislosti s tým sa pripravuje projekt zásadného rozšírenia cestného hraničného priechodu Vyšné Nemecké. V roku 2024 je naň vyčlenených 7,5 milióna eur. S cieľom colnej ochrany jednotného trhu EÚ je pripravených ďalších 4,2 milióna eur na nákup špeciálnej techniky na colné kontroly či 1,4 milióna eur na deutériovú sondu. Ministerstvo financií plánuje na rok 2024 ďalšie investície do informačných systémov. Rozbehnutý projekt Centrálny ekonomický systém (CES) má pre 150 inštitúcií a viac ako 16-tisíc používateľov zabezpečiť evidenciu a realizáciu rozpočtu, vedenie účtovníctva a výkazníctva, evidenciu a správu majetku a riadenie ľudských zdrojov. Na podporu ďalšej fázy sú v rozpočte pripravené investície za 9,4 milióna eur. Medzi ďalšími podporenými IT systémami sú budúci rok investície do SAPu pre CES v sume 10 miliónov eur, Systému správy nepriamych daní vo výške 5,2 milióna eur, Portálu finančnej správy za 3,3 milióna eur alebo na Centrálny ekonomický priečinok v sume 2,8 milióna eur.
Potrebu ďalších IT investícií vyvoláva podľa ministerstva aj transpozícia práva EÚ. Najväčší vplyv mala v tomto smere novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa do slovenského zákonodarstva prijíma príslušná eurosmernica. Implementácia zmien si vyžiada zmeny v 16 IT systémoch kapitoly, na čo je budúci rok vyčlenených 4,5 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Dochádza k zmene pri zverejňovaní zoznamov finančných inštitúcií
1. 1. 2019
Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam vybraných finančných inštitúcií, a to do konca prvého štvrťroka kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok na základe evidencie úhrad osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií.
V zozname sa uvedie obchodné meno alebo názov vybranej finančnej inštitúcie, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené a výška uhradeného osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií za príslušný kalendárny rok.
V súvislosti s uvedenou zmenou je potrebné zohľadňovať osobitnú právnu úpravu, ktorou je zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého tento zákon upravuje jednak povinnosť platenia osobitného odvodu bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, výšku a spôsob platenia odvodu a taktiež správu odvodu.
Podľa zákona o osobitnom odvode je základom pre výpočet odvodu suma pasív banky vykazovaných v súvahe znížená o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky a o hodnotu podriadeného dlhu podľa osobitného predpisu, ktorým je § 2 písm. a) opatrenia Národnej banky Slovenska z 13. marca 2007 č. 4/2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cennými papiermi (oznámenie č. 121/2007 Z. z.).
Dodávanie tovarov a služieb za poukazy – nové pravidlá
29. 12. 2018
Smernicou Rady (EÚ) 2016/1065, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi, došlo k zavedeniu nových pravidiel uplatňovania DPH pri dodaniach tovarov a služieb, ktoré sa dodávajú za poukazy.
Cieľom týchto nových pravidiel z hľadiska pravidiel DPH je zabezpečiť spoľahlivé a jednotné zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch EÚ tak, aby sa eliminovali negatívne javy v podobe narúšania hospodárskej súťaže, dvojitého zdanenia alebo nezdanenia, ktoré boli identifikované pri transakciách zahŕňajúcich poukazy.
Vplyv podpory cestovného ruchu na podnikateľa
27. 12. 2018
Novela zákona o podpore cestovného ruchu má od 1. 1. 2019 pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu; očakáva sa negatívny vplyv na podnikateľské subjekty zamestnávajúce zamestnancov dlhšie ako 12 mesiacov z dôvodu ustanovenia novej zákonnej povinnosti poskytnutia príspevku na rekreáciu každému takémuto zamestnancovi, ak o to požiada, až do výšky sumy 275 eur ročne na zamestnanca. Novela zákona má pozitívne sociálne vplyvy - veľká časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva bude môcť využiť príspevok na rekreáciu, ekonomicky aktívna časť obyvateľstva s nízkym disponibilným príjmom bude mať väčšiu možnosť zúčastniť sa na aspoň jednej rekreácii počas roka, očakáva sa zvýšenie počtu zamestnancov v oblasti domáceho cestovného ruchu.
Slovenská ekonomika rastie viac, NBS tohtoročný odhad zlepšila
21. 12. 2018
Rast slovenskej ekonomiky má v tomto roku dosiahnuť 4,2 percenta. Vyplýva to z najnovšej strednodobej predikcie Národnej banky Slovenska, ktorá pre rok 2018 zlepšila odhad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) o 0,2 percentuálneho bodu oproti predchádzajúcej predikcii.
Pomôže nová automobilka. NBS pristúpila k zvýšeniu odhadu rastu ekonomiky Slovenska na 4,2 percenta v tomto roku a v roku 2019 by dynamika HDP mala kulminovať na úrovni 4,3 percenta, a to vplyvom nábehu produkcie novej automobilky. Slovenská ekonomika by sa mala aj vplyvom cyklického oslabovania spomaliť na štyri percentá v roku 2020 a 3,1 percenta v roku 2021, kedy by mali odznieť efekty vzhľadom na automobilový priemysel. "Makroekonomický vývoj Slovenskej republiky ovplyvňuje zmierňovanie zahraničného dopytu a slabší vývoj v eurozóne v treťom štvrťroku 2018," poznamenal guvernér NBS Jozef Makúch.
Prísne emisné štandardy ekonomike neškodili. Slovenská ekonomika však podľa neho profitovala z dynamického vývozu automobilov, keďže nové modely produkované na Slovensku už spĺňali prísnejšie emisné štandardy a nedošlo tak k prepadu produkcie ako vo viacerých iných európskych krajinách. Centrálna banka očakáva, že sa nárast výrobných kapacít odzrkadlí aj vo vyššom domácom dopyte, keď sa príjmový efekt premietne do zrýchlenia súkromnej spotreby.
V budúcom roku. "Slabší zahraničný dopyt sa však v horizonte prognózy prejavil v zmiernení odhadu dynamiky exportov, v dôsledku čoho sa znížil aj odhad rastu ekonomiky na rok 2019 v porovnaní s predchádzajúcou predikciou," ozrejmil Makúch. Vývoj na trhu práce naznačil podľa centrálnej banky mierne spomalenie rastu zamestnanosti, čo súvisí predovšetkým s nedostatkom pracovných síl.
Platy porastú pomalšie. "Zvyšujúci sa dopyt po pracovnej sile sa prejavuje v náraste platov, ku ktorému výrazne prispieva aj verejný sektor. Po odznení tohto vplyvu a v dôsledku zmierňovania rastu ekonomiky by sa mal rast miezd tiež postupne spomaľovať v strednodobom horizonte," skonštatoval guvernér NBS. Podobný vývoj sa pritom očakáva aj v zamestnanosti. Najmä vplyvom napätia na trhu práce a horšieho demografického vývoja sa bude podľa Makúcha v menšej miere dariť zapĺňať pracovné miesta, a to aj napriek znižovaniu miery nezamestnanosti až na úroveň 5,5 percenta v roku 2021. Inflácia by mala dosahovať úrovne v blízkosti 2,6 percenta. Pri znižujúcich sa príspevkoch cien energií by mal byť inflačný impulz v horizonte predikcie tvorený dopytovou infláciou, ktorá by mala byť podporovaná rastom disponibilného príjmu a konečnej spotreby.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)