Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.

Byrokratovým zámkom je jeho písací stôl a miesto na parkovisku.

Na diaľku nemožno rozlíšiť, či si byrokrati, čo majú rozhodnúť o vašej žiadosti, jednoducho sedia na rukách, alebo sa pokúšajú chrániť si svoje zadky.

Sťažnosti na byrokrata sa strácajú smerom k jeho nadriadený, rovnako ako úplatky, určené nadriadenému.

Keď má človek toľko roboty, že nemá čas na radosti života, vtedy sa stáva naozajstným úbožiakom.

Človek nemôže rozumieť všetkému. Preto by mal mať okolo seba takých, ktorí tiež ničomu nerozumejú.

Nie všetky hlavy sú dokonalé. Niektoré majú ešte vlasy.