Najhoršie veci najčastejšie postihujú najlepších ľudí.

Nešťastie nechodí po horách ale medzi ľuďmi.

Nešťastie čaká na teba za rohom.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.

Ak sa zistí, že ľudia schôdzujú viac ako štvrtinu pracovného času, je to príznakom toho, že ide o organizáciu, v ktorej sa schôdzovanie stalo cieľom.

Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.

Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.