Do oblasti financií by malo na budúci rok podľa návrhu rozpočtu smerovať takmer 1,9 miliardy eur
13. 12. 2023
Ministerstvo financií plánuje na rok 2024 ďalšie investície do informačných systémov. Do oblasti financií by malo v budúcom roku smerovať 1,89 miliardy eur. Z toho finančné transakcie Exportno-importnej banky SR (Eximbanky) majú tvoriť 1,1 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý schválila vláda. "V rámci výdavkov na oblasť Financie sa v roku 2024 rozpočtujú prostriedky na finančnú správu, informačné systémy riadenia verejných financií, inštitucionálnu podporu a kontrolu a ostatné činnosti, Exportno-importnú banku SR, Slovenskú konsolidačnú, a. s., Úrad pre dohľad nad výkonom auditu a Radu pre rozpočtovú zodpovednosť," priblížilo Ministerstvo financií (MF) SR.
V súvislosti s konfliktom na Ukrajine sa zintenzívnila premávka na hraničných priechodoch s Ukrajinou. V súvislosti s tým sa pripravuje projekt zásadného rozšírenia cestného hraničného priechodu Vyšné Nemecké. V roku 2024 je naň vyčlenených 7,5 milióna eur. S cieľom colnej ochrany jednotného trhu EÚ je pripravených ďalších 4,2 milióna eur na nákup špeciálnej techniky na colné kontroly či 1,4 milióna eur na deutériovú sondu. Ministerstvo financií plánuje na rok 2024 ďalšie investície do informačných systémov. Rozbehnutý projekt Centrálny ekonomický systém (CES) má pre 150 inštitúcií a viac ako 16-tisíc používateľov zabezpečiť evidenciu a realizáciu rozpočtu, vedenie účtovníctva a výkazníctva, evidenciu a správu majetku a riadenie ľudských zdrojov. Na podporu ďalšej fázy sú v rozpočte pripravené investície za 9,4 milióna eur. Medzi ďalšími podporenými IT systémami sú budúci rok investície do SAPu pre CES v sume 10 miliónov eur, Systému správy nepriamych daní vo výške 5,2 milióna eur, Portálu finančnej správy za 3,3 milióna eur alebo na Centrálny ekonomický priečinok v sume 2,8 milióna eur.
Potrebu ďalších IT investícií vyvoláva podľa ministerstva aj transpozícia práva EÚ. Najväčší vplyv mala v tomto smere novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa do slovenského zákonodarstva prijíma príslušná eurosmernica. Implementácia zmien si vyžiada zmeny v 16 IT systémoch kapitoly, na čo je budúci rok vyčlenených 4,5 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Cestná premávka – elektronické podanie pri evidovaní vozidla
2. 12. 2019
Podľa plánu legislatívnych úloh bolo dôvodom na zmeny v zákone o cestnej premávke zjednodušenie vybavovania elektronických podaní pri evidovaní vozidiel. Zmeny zákona začnú platiť1. 12. 2019, 1. 2. 2020 a 1. 1. 2024.
Cieľom novely bola situácia, kedy po spracovaní žiadosti podanej prostredníctvom elektronickej služby bude žiadosť systémovo zasielaná na spracovanie do nového pracoviska v Slovenskej Ľupči, kde sa vytlačí papierové osvedčenie o evidencii časť II, objedná sa elektronické osvedčenie o evidencii časť I a tabuľky s evidenčným číslom sa pripravia na odoslanie. Pre občanov by to znamenalo úplné vylúčenie potreby osobnej návštevy dopravného inšpektorátu pri evidovaní novozakúpených vozidiel, ako aj vozidiel jednotlivo dovezených do Slovenskej republiky z cudziny.
V oblasti evidovania vozidiel sa navrhujú aj ďalšie čiastkové opatrenia, ktorých cieľom je zefektívniť a zlepšiť poskytovanie služieb evidencie vozidiel, napríklad zavedenie možnosti pre vlastníkov vozidiel, aby si sami mohli požiadať o prihlásenie novozakúpeného vozidla do evidencie prostredníctvom elektronickej služby, vypustenie fyzického porovnávania údajov z dokladov s údajmi na vozidle, umožnenie vykonávania niektorých ďalších evidenčných úkonov na ktoromkoľvek dopravnom inšpektoráte alebo predĺženie platnosti zvláštnych evidenčných čísel.
Finančná správa spustí intenzívne kontroly používania eKasy
29. 11. 2019
V systéme je viac ako 153-tisíc pokladníc, čo je približne 70 percent. Finančná správa SR spustí o začiatku januára intenzívne kontroly na používanie elektronických registračných pokladníc online pripojených na systém eKasa. Podnikateľom, ktorí evidujú hotovostné tržby a nepripoja sa do systému do konca roka, hrozia vysoké pokuty. Zapojených je približne 70 percent. V súčasnosti Finančná správa eviduje v systéme viac ako 153.000 pokladníc, ktoré už vydávajú doklady, čo je približne 70 percent z ich celkového odhadovaného počtu. Informovala o tom vo štvrtok na stretnutí s novinármi Finančná správa.
"Už v prvých januárových dňoch sa vyberieme na kontrolu k tým, kde budeme vidieť, že si pokladnicu nezaobstarali, to znamená, že nevydávajú bloky," povedal generálny riaditeľ sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Finančnej správy Ladislav Hanniker. Systém na identifikáciu, Finančná správa s pomocou nového systému dokáže identifikovať podnikateľov, ktorí pokladničné doklady eKasa zatiaľ nevydávajú, napriek tomu, že v minulosti hotovostné tržby evidovali. "Tam budeme naozaj nekompromisní, keďže tu bolo nejaké prechodné obdobie, polročné oddialenie pokút, a každý mal dosť času na to, aby si tie povinnosti splnil," dodal Hanniker. Dodávatelia pokladníc stíhajú. Podnikatelia, ktorí zatiaľ novú elektronickú registračnú pokladnicu nemajú, si môžu vybrať z 45 certifikovaných dodávateľov. Podľa Hannikera nemá Finančná správa žiadne informácie o tom, že by niektorý z dodávateľov do konca roka nestihol dodať doteraz objednané pokladnice. Podľa jednotlivých krajov je najvyšší podiel zapojených pokladníc k ich celkovému počtu v Trenčianskom samosprávnom kraji, kde je do eKasy pripojených 69 percent pokladníc a najmenší podiel vykazuje Bratislavský kraj so 66 percent pripojených pokladníc. Podľa odvetví sú nové pokladnice najmenej využívané v pohostinských službách, kde sa počet nepripojených pokladníc blíži ešte k takmer desiatim percentám z ich celkového počtu, nasleduje maloobchod, kadernícke a kozmetické služby a viac ako štyri percentá z celkového počtu nepripojených pokladníc eviduje FS aj v reštauráciách a mobilnom predaji jedál. Možnosť rozšírenia funkcií. Podľa Hannikera je systém eKasa plne funkčný a nie je dôvod na jeho zásadnejšie zmeny. Pripustil, že v budúcom roku bude Finančná správa uvažovať o rozšírení niektorých funkcií eKasy, ktoré by pomohli podnikateľom. Novinkou by mohla byť aj takzvaná komerčná pokladnica, ktorá by nemusela mať chránené dátové úložisko, no v offline režime by podnikateľ nemohol prijímať tržby a prevádzku by musel zatvoriť. Podnikatelia by touto pokladnicou mohli v prípade záujmu nahradiť virtuálne registračné pokladnice. Tých v súčasnosti Finančná správa eviduje okolo 70.000. O zavedení komerčnej pokladnice však zatiaľ nebolo rozhodnuté.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Cena Národného futbalového štadióna stúpla o takmer 4,5 milióna eur
29. 11. 2019
Zvýšenie sa týka ceny dodatočných stavebných prác. Cena za výstavbu Národného futbalového štadióna na Tehelnom poli a jeho športovej infraštruktúry sa zvýšila približne o 4,37 milióna eur oproti pôvodnej vysúťaženej cene, a to na 54.107.397 eur. Vyplýva to z oznámení a dohôd o úprave zmluvy o diele, zverejnených vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Zvýšenie sa týka ceny dodatočných stavebných prác.
"Ich predmetom sú práce súvisiace so vzduchotechnikou, kúrením a chladením a zdravotechnikou, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej zmluve a sú nevyhnutné na realizáciu a naplnenie predmetu a účelu zmluvy," uvádza sa v oznámení vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. "Bez týchto doplňujúcich stavebných prác by nebolo možné stavebné dielo dokončiť, respektíve splniť požiadavky na funkčnosť, kompletnosť a bezpečnosť," ozrejmuje obstarávateľ - spoločnosť Národný futbalový štadión. Štadión musí spĺňať smernice Európskej futbalovej únie (UEFA). Stavba Národného futbalového štadióna sa začala 1. septembra 2016, stavala ho spoločnosť STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo, s. r. o., zmluvná cena diela na výstavbu športovej infraštruktúry, ktorú vygenerovala verejná súťaž, bola vo výške 49,81 milióna eur bez DPH (59,77 milióna eur s DPH). Ďalších približne 21,5 milióna eur bez DPH stáli investície do vybavenia štadióna - audiotechniky, kabeláže, vzduchotechniky či elektroinštalácie. Štát sa zaviazal dostavať a odkúpiť nekomerčnú časť štadióna a Národnému futbalovému štadiónu poskytnúť dotáciu vo výške 27,2 milióna eur. Tá mala byť z ceny pri prípadnom odkúpení štadióna.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Energetická hospodárnosť budov po novom
28. 11. 2019
Problematika energetickej hospodárnosti budov bola do slovenského práva zavedená zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov ako transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES (Ú. v. ES L 1, 04. 01. 2003) s účinnosťou od 1. januára 2006. Ostatná novela zákona bola schválená 16. 10. 2019 a zmeny nadobudnú účinnosť 10. 3. 2020.
Zákon sa týka cieľov a opatrení, ktoré smerujú k zvýšeniu požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov – a(https://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=150920">bytových budov i nebytových budov bez ohľadu na ich vlastníkov. Energetickou hospodárnosťou budov sa rozumie celkové množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie budovy, na prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie budovy a na zabudované osvetlenie budovy.
Požadované opatrenia sa týkajú nových budov a existujúcich budov po ich významnej obnove, ktoré by mali byť budovami s takmer nulovou potrebou energie. Hlavným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa smernica 2018/844/EÚ zavádza programový dokument „Dlhodobá stratégia obnovy fondu budov“, ktorý určuje politiky a činnosti na roky 2020 až 2050. Novela zákona preberá ustanovenia tejto smernice a ustanovuje zodpovednosť a úlohy na jej realizáciu. Základná zodpovednosť za vytvorenie a uskutočňovanie dlhodobej stratégie obnovy fondu budov sa zveruje Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré už doteraz v tejto problematike pôsobí a vypracovalo a postupne realizuje národný plán, ktorý požadovala smernica 2010/31/EÚ.