Do oblasti financií by malo na budúci rok podľa návrhu rozpočtu smerovať takmer 1,9 miliardy eur
13. 12. 2023
Ministerstvo financií plánuje na rok 2024 ďalšie investície do informačných systémov. Do oblasti financií by malo v budúcom roku smerovať 1,89 miliardy eur. Z toho finančné transakcie Exportno-importnej banky SR (Eximbanky) majú tvoriť 1,1 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý schválila vláda. "V rámci výdavkov na oblasť Financie sa v roku 2024 rozpočtujú prostriedky na finančnú správu, informačné systémy riadenia verejných financií, inštitucionálnu podporu a kontrolu a ostatné činnosti, Exportno-importnú banku SR, Slovenskú konsolidačnú, a. s., Úrad pre dohľad nad výkonom auditu a Radu pre rozpočtovú zodpovednosť," priblížilo Ministerstvo financií (MF) SR.
V súvislosti s konfliktom na Ukrajine sa zintenzívnila premávka na hraničných priechodoch s Ukrajinou. V súvislosti s tým sa pripravuje projekt zásadného rozšírenia cestného hraničného priechodu Vyšné Nemecké. V roku 2024 je naň vyčlenených 7,5 milióna eur. S cieľom colnej ochrany jednotného trhu EÚ je pripravených ďalších 4,2 milióna eur na nákup špeciálnej techniky na colné kontroly či 1,4 milióna eur na deutériovú sondu. Ministerstvo financií plánuje na rok 2024 ďalšie investície do informačných systémov. Rozbehnutý projekt Centrálny ekonomický systém (CES) má pre 150 inštitúcií a viac ako 16-tisíc používateľov zabezpečiť evidenciu a realizáciu rozpočtu, vedenie účtovníctva a výkazníctva, evidenciu a správu majetku a riadenie ľudských zdrojov. Na podporu ďalšej fázy sú v rozpočte pripravené investície za 9,4 milióna eur. Medzi ďalšími podporenými IT systémami sú budúci rok investície do SAPu pre CES v sume 10 miliónov eur, Systému správy nepriamych daní vo výške 5,2 milióna eur, Portálu finančnej správy za 3,3 milióna eur alebo na Centrálny ekonomický priečinok v sume 2,8 milióna eur.
Potrebu ďalších IT investícií vyvoláva podľa ministerstva aj transpozícia práva EÚ. Najväčší vplyv mala v tomto smere novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa do slovenského zákonodarstva prijíma príslušná eurosmernica. Implementácia zmien si vyžiada zmeny v 16 IT systémoch kapitoly, na čo je budúci rok vyčlenených 4,5 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Rozpočtové pravidlá územnej samosprávy
19. 5. 2021
Na Slovensku, hlavne v rámci miest a obcí, sa nachádza niekoľko desiatok tisíc kilometrov ciest, ktoré nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií, v mnohých prípadoch ide o komunikácie, ktoré ani nie sú zakreslené v katastrálnych mapách a nie sú zverené do správy mesta, mestskej časti resp. obce.
Napriek tomu sa na týchto komunikáciách nachádzajú dopravné značky a sú využívané denne stovkami vodičov. Väčšinou ide o účelové verejne prístupné komunikácie.
Samotný proces zakreslenia komunikácie a jeho následné zaradenie do majetku mesta, mestskej časti alebo obce, teda proces tzv. pasportizácie komunikácií (ciest a chodníkov), aby postupne všetky komunikácie v meste mali jasne identifikovaného správcu alebo vlastníka, je pomerne zdĺhavý. Na druhej strane tieto cesty sú v mnohých prípadoch v katastrofálnom stave. Mestá, mestské časti a obce však môžu vykonávať údržbu len takých komunikácií, ktoré majú v majetku resp. vo svojej správe.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky aj na základe viacerých požiadaviek samospráv vydalo 30.5.2019 informáciu pre obce a vyššie územné celky k výdavkom do cudzieho majetku. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je všeobecná právna norma, ktorá neobsahuje ustanovenia, ktoré by subjektom územnej samosprávy (obciam a vyšším územným celkom) zamedzovali používanie ich vlastných finančných prostriedkov na správu, údržbu, resp. zhodnocovanie majetku iných osôb. Tento zákon rešpektuje skutočnosť, že v súlade s príslušnými ustanoveniami čl. 65 Ústavy SR sú subjekty územnej samosprávy samostatné, územné, samosprávne a správne celky Slovenskej republiky, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Zákon č. 583/2004 Z. z. predpokladá možnosť rozhodnutia obcí a VÚC realizovať výdavky ich rozpočtu nielen do vlastného majetku, pričom zaraďuje medzi výdavky obce aj výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov.
K
Štátny fond rozvoja bývania
17. 5. 2021
Cieľom novely zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania je od 1. 7. 2021 úprava možností pre podporu obstarávania zariadení sociálnych služieb tak, aby došlo k zvýšeniu kvality života obyvateľov miest a obcí v dôchodkovom veku odkázaných na pomoc inej osoby a sociálne služby.
Zároveň dochádza k zabezpečeniu ich návratu a začlenenia do bežného života komunity, ktorá umožní ich plnohodnotný život. Vzhľadom na to, že podiel zariadení sociálnych služieb na Slovensku je nízky, zavádzajú sa nové opatrenia, ktoré budú motivovať žiadateľov z verejného, ale aj súkromného sektora k obstarávaniu bývania v zariadeniach sociálnych služieb. Slovenská republika sa musí v čo najvýraznejšej miere pripojiť k celosvetovému trendu systematického odstraňovania dôsledkov modelu inštitucionálnej izolácie a segregácie ľudí vyžadujúcich dlhodobú pomoc a starostlivosť v špecializovaných zariadeniach.
Dostupnosť sociálnych služieb pre seniorov sa v súčasnosti stáva stále naliehavejšou výzvou najmä v súvislosti s demografickým vývojom populácie. Na zlepšenie súčasnej situácie by sa mali prijímať také strategické opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu kapacít zariadení sociálnych služieb pre seniorov a zároveň povedú k lepšiemu finančnému ohodnoteniu práce opatrovateľov. Výzvou pre všetkých je tiež hľadať možnosti na investovanie verejných zdrojov do modernizácie už existujúcich zariadení, ale aj do výstavby a obstarania nových.
V snahe zvýšiť záujem žiadateľov o realizáciu zariadení sociálnych služieb sa rozširuje forma obstarania zariadenia sociálnych služieb o kúpu zariadenia sociálnych služieb, pričom od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na toto kupované zariadenie neuplynulo viac ako 3 roky. Zámerom novely zákona je aj vytvorenie podmienok pre zvýšenie počtu zariadení sociálnych služieb, ako aj zvýšenie počtu lôžok v zariadeniach sociálnych služieb.
K
Opätovné otvorenie účtovných kníh
17. 5. 2021
Zákon o účtovníctve jednu možnosť opätovného otvorenia účtovných kníh pripúšťa, a to v prípade, že účtovná závierka nebola schválená príslušným orgánom účtovnej jednotky.
Podľa § 16 ods. 10 a 11 zákona o účtovníctve:
• do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7);
• ak po schválení účtovnej závierky sa zistí, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (§ 17 ods. 9), účtovná jednotka ich opraví v účtovnom období, keď tieto skutočnosti zistila, a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach.
Na základe uvedených ustanovení zákona o účtovníctve, opätovné otvorenie účtovných kníh závisí teda od toho, či účtovná závierka bola schválená alebo nebola. Účtovné jednotky môžu opätovne otvoriť účtovné knihy len v prípade, že účtovná závierka nebola schválená, aj keď bola do registra účtovných závierok uložená. Ak účtovná závierka nebola schválená, účtovná jednotka opätovne otvorí účtovné knihy, opraví chybu v účtovníctve a v účtovnej závierke, a znova zostavenú účtovnú závierku ako riadnu uloží do registra účtovných závierok do 15 pracovných dní od schválenia.
Účtovné jednotky po schválení účtovnej závierky nemôžu pristúpiť k opätovnému otvoreniu účtovných kníh a vyhotoviť „opravnú“ alebo „dodatočnú“ účtovnú závierku. Ak účtovná jednotka po schválení účtovnej závierky zistí, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (chyby v účtovníctve alebo v účtovnej závierke), účtovná jednotka ich opraví v účtovnom období, kedy tieto skutočnosti zistila a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach.
K
Inflácia je na maxime. Zvýšila sa tretí mesiac po sebe
14. 5. 2021
Medziročná miera inflácie na Slovensku v apríli zrýchlila tempo na 1,6 percenta z 1,4 percenta v marci. Zvýšila sa tretí mesiac po sebe a dosiahla tohtoročné maximum. Informoval o tom dnes štatistický úrad.
V apríli medziročne o takmer pätinu vzrástli ceny palív, tabakové výrobky zdraželi o šestinu po predchádzajúcom zvýšení spotrebnej dane. Klesli naopak ceny potravín a nealkoholických nápojov, rovnako ako bývanie a energie, ktoré majú najvyšší podiel v štruktúre výdavkov domácností. Tento pokles tlmil celkovú infláciu. Ministerstvo financií vo svojej poslednej prognóze tento rok v marci odhadlo, že inflácia tento rok dosiahne 1,1 percenta. Vlani ceny tovarov a služieb stúpli o 1,9 percenta.
V