Do oblasti financií by malo na budúci rok podľa návrhu rozpočtu smerovať takmer 1,9 miliardy eur
13. 12. 2023
Ministerstvo financií plánuje na rok 2024 ďalšie investície do informačných systémov. Do oblasti financií by malo v budúcom roku smerovať 1,89 miliardy eur. Z toho finančné transakcie Exportno-importnej banky SR (Eximbanky) majú tvoriť 1,1 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý schválila vláda. "V rámci výdavkov na oblasť Financie sa v roku 2024 rozpočtujú prostriedky na finančnú správu, informačné systémy riadenia verejných financií, inštitucionálnu podporu a kontrolu a ostatné činnosti, Exportno-importnú banku SR, Slovenskú konsolidačnú, a. s., Úrad pre dohľad nad výkonom auditu a Radu pre rozpočtovú zodpovednosť," priblížilo Ministerstvo financií (MF) SR.
V súvislosti s konfliktom na Ukrajine sa zintenzívnila premávka na hraničných priechodoch s Ukrajinou. V súvislosti s tým sa pripravuje projekt zásadného rozšírenia cestného hraničného priechodu Vyšné Nemecké. V roku 2024 je naň vyčlenených 7,5 milióna eur. S cieľom colnej ochrany jednotného trhu EÚ je pripravených ďalších 4,2 milióna eur na nákup špeciálnej techniky na colné kontroly či 1,4 milióna eur na deutériovú sondu. Ministerstvo financií plánuje na rok 2024 ďalšie investície do informačných systémov. Rozbehnutý projekt Centrálny ekonomický systém (CES) má pre 150 inštitúcií a viac ako 16-tisíc používateľov zabezpečiť evidenciu a realizáciu rozpočtu, vedenie účtovníctva a výkazníctva, evidenciu a správu majetku a riadenie ľudských zdrojov. Na podporu ďalšej fázy sú v rozpočte pripravené investície za 9,4 milióna eur. Medzi ďalšími podporenými IT systémami sú budúci rok investície do SAPu pre CES v sume 10 miliónov eur, Systému správy nepriamych daní vo výške 5,2 milióna eur, Portálu finančnej správy za 3,3 milióna eur alebo na Centrálny ekonomický priečinok v sume 2,8 milióna eur.
Potrebu ďalších IT investícií vyvoláva podľa ministerstva aj transpozícia práva EÚ. Najväčší vplyv mala v tomto smere novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa do slovenského zákonodarstva prijíma príslušná eurosmernica. Implementácia zmien si vyžiada zmeny v 16 IT systémoch kapitoly, na čo je budúci rok vyčlenených 4,5 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
K oživeniu slovenskej ekonomiky by mohlo dôjsť už v budúcom roku
24. 7. 2009
Očakávania analytikov k vývoju ekonomiky pre budúci rok sú zatiaľ stabilné a Slovensku v ňom predpovedajú mierne oživenie.
Táto skutočnosť vyplýva z najnovších makroekonomických predikcií vybraných bánk, ktoré dnes zverejnila NR SR.
Aktuálne ekonómovia komerčných bánk
predpovedajú slovenskej ekonomike tohtoročný prepad v priemere na úrovni
5,3 %. Pred mesiacom pritom ešte očakávali medziročný pokles hrubého domáceho
produktu (HDP) o 5,1 %, pred dvoma mesiacmi o 4,0 % a pred troma dokonca len o
1,8 %. Prognózy pre druhý kvartál tohto roka, ktorého výsledky budú zverejnené
v polovici augusta, predpovedajú pokles na úrovni 5,9 %, čo je mierne viac ako
5,6 % v prvom štvrťroku.
Podľa analytikov zo súkromného sektora by však k oživeniu slovenskej ekonomiky
malo dôjsť už v budúcom roku. Očakávaný rast HDP v roku 2010 sa už štyri
mesiace pohybuje na takmer nezmenenej hodnote necelých 2 %, aktuálne na úrovni
1,8 %.
Výraznejšie sa nemenia ani predpoklady týkajúce sa rastu cien. Inflácia meraná jednotnou európskou
metodikou by podľa analytikov mala tento rok dosiahnuť hodnotu 0,9 %, čo je
menej ako očakávali pred mesiacom. Pre budúci rok analytici komerčných bánk
predpovedajú mierne zvýšenie harmonizovanej inflácie, a to z 2,4 na 2,5 %.
Samotná NBS vo svojej aktuálnej júnovej predikcii prognózu prognózu spred troch mesiacov zhoršila a
momentálne predpovedá Slovensku na tento rok pokles na úrovni 4,2 %. Doteraz
najpesimistickejšiu prognózu prezentovalo
minulý mesiac MF SR, podľa
ktorého sa slovenské hospodárstvo v tomto roku prepadne až o 6,2 %. Obidve
inštitúcie podobne ako analytici
komerčných bánk očakávajú mierne oživenie ekonomiky už v budúcom roku.
Odborné vzdelávanie prejde od septembra významnými zmenami
23. 7. 2009
Zamestnávatelia sa dnes často sťažujú, že stredné odborné školy nevychovávajú dostatočne pripravených odborníkov.Preto od septembra odborné vzdelávanie prejde významnými zmenami.
Absolventi sa v
praxi musia prispôsobiť aktuálnym podmienkam a ďalej sa vzdelávať.
Európskou prioritou je vytvorenie otvoreného a
flexibilného európskeho rámca pre kvalifikácie. Tento rámec musí byť
založený na vzájomnej dôvere medzi
školami a zamestnávateľmi a na jednoznačných kompetenciách absolventov škôl.
Školy u nás sa musia usilovať aj o
redukciu bariér medzi odborným a všeobecným vzdelávaním a o zvýšenie prepojenia
medzi počiatočným, ďalším a vyšším odborným vzdelávaním.
V odbornom vzdelávaní a príprave dôjde od septembra k
týmto novinkám:
- Po prvýkrát budú definované subjekty, ktoré
sú zodpovedné za koordináciu odborného vzdelávania (ministerstvá, samosprávne
kraje, zamestnávateľské zväzy a združenia a odborové zväzy)
- Vzniknú rady pre odborné vzdelávanie na centrálnej a
krajskej úrovni a tieto budú pôsobiť ako poradné orgány vlády a predsedov
samosprávnych krajov.
- Pre skupiny odborov vzniknú sektorové rady.
- V príslušných skupinách odborov budú celoživotné
vzdelávanie a prípravu zastrešovať centrá odborného vzdelávania.
- Ako nástroj finančnej podpory odborného školstva nad
rámec normatívov sa vytvára Fond odborného vzdelávania a prípravy.
Národná rada SR schválila zákon o odbornom vzdelávaní
a príprave 23. apríla 2009, prezident ho podpísal 13. mája 2009. Zákon začne
platiť od 1. septembra 2009.
Veľké firmy napriek kríze celozávodné dovolenky nepredlžujú
22. 7. 2009
Svoje celozávodné dovolenky veľké podniky aj napriek kríze toto leto nepredlžujú. Niektorým stačí týždeň, iné si stanovujú dva.
Situácia zo začiatku roka, keď viaceré fabriky
pre nedostatok práce odstavili výrobu, by sa teda v najbližšom období nemala opakovať. Viaceré veľké
podniky majú väčšinu dovoleniek za sebou, pretože sa očakáva nábeh na
väčšiu produkciu v druhej polovici roka.
Medzi hlavné
dôvody celozávodných dovoleniek rovnako ako v minulosti nie je voľno pre
zamestnancov, ale potrebná technologická údržba strojov a techniky, ktorá
inokedy v roku nie je možná.
Väčšina veľkých
firiem má zákaziek dosť a niekde dokonca zaviedlo pracovné soboty či hodinu
nadčasu ku každému pracovnému dňu.
Náklady firiem na komunikáciu so štátnou správou by sa mali znížiť
22. 7. 2009
Podnikatelia najviac kritizujú, že musia pochodiť viaceré úrady s rovnakými dokladmi namiesto toho, aby si ich úradníci medzi sebou posunuli. Zníženie administratívneho zaťaženia by mohlo prispieť k ušetreniu 15 až 20 % nákladov.
Podnikatelia
tak na úradoch majú šetriť čas a vďaka tomu aj peniaze. Ušetria sa nielen výdavky súkromného sektora ale aj zdroje
verejnej správy. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že aktuálne by sa to malo stať
už od budúceho roka. Spoločnosť S&T
Varias, ktorú si na túto úlohu Ministerstvo hospodárstva SR najalo, bude zisťovať
medzi slovenskými podnikmi, čo im najviac na úradníckej mašinérii prekáža.
Po vyčíslení
administratívnej záťaže by od nového
roka jednotliví ministri požiadavky
firiem, s ktorými sa vláda stotožní, postupne zavádzať do praxe.