Do oblasti financií by malo na budúci rok podľa návrhu rozpočtu smerovať takmer 1,9 miliardy eur
13. 12. 2023
Ministerstvo financií plánuje na rok 2024 ďalšie investície do informačných systémov. Do oblasti financií by malo v budúcom roku smerovať 1,89 miliardy eur. Z toho finančné transakcie Exportno-importnej banky SR (Eximbanky) majú tvoriť 1,1 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý schválila vláda. "V rámci výdavkov na oblasť Financie sa v roku 2024 rozpočtujú prostriedky na finančnú správu, informačné systémy riadenia verejných financií, inštitucionálnu podporu a kontrolu a ostatné činnosti, Exportno-importnú banku SR, Slovenskú konsolidačnú, a. s., Úrad pre dohľad nad výkonom auditu a Radu pre rozpočtovú zodpovednosť," priblížilo Ministerstvo financií (MF) SR.
V súvislosti s konfliktom na Ukrajine sa zintenzívnila premávka na hraničných priechodoch s Ukrajinou. V súvislosti s tým sa pripravuje projekt zásadného rozšírenia cestného hraničného priechodu Vyšné Nemecké. V roku 2024 je naň vyčlenených 7,5 milióna eur. S cieľom colnej ochrany jednotného trhu EÚ je pripravených ďalších 4,2 milióna eur na nákup špeciálnej techniky na colné kontroly či 1,4 milióna eur na deutériovú sondu. Ministerstvo financií plánuje na rok 2024 ďalšie investície do informačných systémov. Rozbehnutý projekt Centrálny ekonomický systém (CES) má pre 150 inštitúcií a viac ako 16-tisíc používateľov zabezpečiť evidenciu a realizáciu rozpočtu, vedenie účtovníctva a výkazníctva, evidenciu a správu majetku a riadenie ľudských zdrojov. Na podporu ďalšej fázy sú v rozpočte pripravené investície za 9,4 milióna eur. Medzi ďalšími podporenými IT systémami sú budúci rok investície do SAPu pre CES v sume 10 miliónov eur, Systému správy nepriamych daní vo výške 5,2 milióna eur, Portálu finančnej správy za 3,3 milióna eur alebo na Centrálny ekonomický priečinok v sume 2,8 milióna eur.
Potrebu ďalších IT investícií vyvoláva podľa ministerstva aj transpozícia práva EÚ. Najväčší vplyv mala v tomto smere novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa do slovenského zákonodarstva prijíma príslušná eurosmernica. Implementácia zmien si vyžiada zmeny v 16 IT systémoch kapitoly, na čo je budúci rok vyčlenených 4,5 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nákupná turistika môže priniesť zvýšenie tržieb v maloobchodnej sieti
4. 8. 2009
Hospodárska kríza a nákupná turistika spôsobili aj v júni zníženie tržieb v maloobchode. Podľa Štatistického úradu SR ceny medziročne klesli o 11,3 %. Obrat by podľa analytikov mohli priniesť nasledujúce mesiace.
Pokles
tržieb bol v júni miernejší ako v máji. Nákupná turistika tak v júni
zmiernila nepatrne svoju dynamiku. Na negatívny výsledok maloobchodných tržieb
vplývala aj prehlbujúca sa nezamestnanosť a postupné ubúdanie úspor
najviac postihnutých domácností.
Upozorňuje
tiež, že za najväčšiu prekážku považujú podnikatelia práve znížený dopyt po ich
tovare.
Už v júli
by mal nastať obrat. Časť spotrebiteľov môžu do slovenských obchodov vrátiť
posilňujúce meny okolitých krajín.
Neplatičov úverov pribúda
3. 8. 2009
Odborníci a centrálna banka predpokladajú, že podiel nesplácaných úverov tento rok ešte porastie.
Oproti júnu
minulého roka evidujú banky o polovicu viac nesplácaných pôžičiek. Najmenej
problémov je s hypotékami. Hrozba straty strechy nad hlavou ľudí núti hľadať
rezervy. Rizikom by mohli byť kreditné karty.
Pribúda nesplácaných
úverov. Ku koncu júna bola ich celková
výška takmer 1,2 miliardy €. Dôvodom je hospodárska kríza, ktorá ľuďom berie
prácu. Potom nemajú peniaze na splátky. Mnohé
firmy zase stratili objednávky a dostávajú sa do platobnej neschopnosti.
Odborníci očakávajú, že ešte v tomto roku pribudne nedobytných úverov. Rizikový bude aj budúci rok, keď nezamestnanosť
má ešte stúpnuť. Tento trend sa pravdepodobne obráti až po skončení hospodárskej recesie.
Schodok štátneho rozpočtu Slovenska sa znížil
3. 8. 2009
Ku koncu júla sa schodok štátneho rozpočtu Slovenska znížil na 914,4 milióna eur (27,55 miliardy Sk). V závere predchádzajúceho mesiaca predstavoval 1,11 miliardy eur (33,44 miliardy Sk).
V porovnaní
s uplynulým rokom sa vak hospodárenie vlády zhoršilo. Ku koncu júla 2008
skončil rozpočet v deficite 614,2 milióna Sk (podľa konverzného kurzu 20,39
milióna eur). Vyplýva to z údajov, ktoré dnes na svojej internetovej stránke zverejnilo
ministerstvo financií.
Za prvých sedem mesiacov roka
príjmy rozpočtu medziročne klesli o viac ako
šesť percent na 5,8 miliardy € (174,7 miliardy korún). Výdavky naopak vzrostli o necelých 8 % na
6,71 miliardy € (202,2 miliardy Sk).
Na celý
tento rok zákon o štátnom rozpočte predpokladá príjmy rozpočtu 13,12 miliardy € (395,25 miliardy Sk) a výdavky 14,13 miliardy €
(425,68 miliardy korún).
Najviac vývoj
štátneho rozpočtu ovplyvňuje
hospodárenie verejných financií. Podľa najnovšej prognózy MF pre negatívne
dopady svetovej hospodárskej krízy štát vyberie na daniach o 1,6 miliardy € (48,2 miliardy korún) menej. Vláda pritom
predpokladala, že z daní získa 9,89 miliardy € (297,95 miliardy Sk).
Časť
ekonómov odhadla, že v tomto roku verejný deficit výrazne presiahne úroveň
troch percent výkonu hospodárstva. Jedným z kritérií, ktoré sa hodnotili pred
januárovým vstupom Slovenska do eurozóny bolo práve udržanie dobrej kondície
verejných financií.
SkyEurope našiel investora
31. 7. 2009
SkyEurope Airlines sa podarilo odvrátiť hrozbu prípadného konkurzu a nájsť financie na pokračovanie činnosti.
Kapitál vo
výške 16,5 milióna eur € jej poskytne
skupina Focus Equity, podmienkou však je úspešné dokončenie reštrukturalizácie
firmy. Firma ešte pred vstupom investora navyše bude môcť čerpať krátkodobý
úver päť miliónov € od firmy Chain Box Technology. ČTK dnes o tom informoval
hovorca SkyEurope.
Spoločnosť tiež oznámila, že ministerstvo dopravy jej predĺžilo licenciu a
začala s predajom leteniek pre tohtoročný zimný letový poriadok. Chce ponúknuť 32
spojení do 24 destinácií v 17 krajinách. Doterajšie povolenie spoločnosti skončí
na jeseň.
S akciami SkyEurope sa na viedenskej a varšavskej burze obchoduje od roku 2005.
Najväčší podiel držal v aerolinkách investičný fond York Global Finance (29,9 percenta), ktorý je aj
najväčším veriteľom. Vyše 9,7 percenta vlastnil Focus Capital Investments. Zvyšok
akcií bol rozdelený medzi menších akcionárov.