Do oblasti financií by malo na budúci rok podľa návrhu rozpočtu smerovať takmer 1,9 miliardy eur
13. 12. 2023
Ministerstvo financií plánuje na rok 2024 ďalšie investície do informačných systémov. Do oblasti financií by malo v budúcom roku smerovať 1,89 miliardy eur. Z toho finančné transakcie Exportno-importnej banky SR (Eximbanky) majú tvoriť 1,1 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý schválila vláda. "V rámci výdavkov na oblasť Financie sa v roku 2024 rozpočtujú prostriedky na finančnú správu, informačné systémy riadenia verejných financií, inštitucionálnu podporu a kontrolu a ostatné činnosti, Exportno-importnú banku SR, Slovenskú konsolidačnú, a. s., Úrad pre dohľad nad výkonom auditu a Radu pre rozpočtovú zodpovednosť," priblížilo Ministerstvo financií (MF) SR.
V súvislosti s konfliktom na Ukrajine sa zintenzívnila premávka na hraničných priechodoch s Ukrajinou. V súvislosti s tým sa pripravuje projekt zásadného rozšírenia cestného hraničného priechodu Vyšné Nemecké. V roku 2024 je naň vyčlenených 7,5 milióna eur. S cieľom colnej ochrany jednotného trhu EÚ je pripravených ďalších 4,2 milióna eur na nákup špeciálnej techniky na colné kontroly či 1,4 milióna eur na deutériovú sondu. Ministerstvo financií plánuje na rok 2024 ďalšie investície do informačných systémov. Rozbehnutý projekt Centrálny ekonomický systém (CES) má pre 150 inštitúcií a viac ako 16-tisíc používateľov zabezpečiť evidenciu a realizáciu rozpočtu, vedenie účtovníctva a výkazníctva, evidenciu a správu majetku a riadenie ľudských zdrojov. Na podporu ďalšej fázy sú v rozpočte pripravené investície za 9,4 milióna eur. Medzi ďalšími podporenými IT systémami sú budúci rok investície do SAPu pre CES v sume 10 miliónov eur, Systému správy nepriamych daní vo výške 5,2 milióna eur, Portálu finančnej správy za 3,3 milióna eur alebo na Centrálny ekonomický priečinok v sume 2,8 milióna eur.
Potrebu ďalších IT investícií vyvoláva podľa ministerstva aj transpozícia práva EÚ. Najväčší vplyv mala v tomto smere novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa do slovenského zákonodarstva prijíma príslušná eurosmernica. Implementácia zmien si vyžiada zmeny v 16 IT systémoch kapitoly, na čo je budúci rok vyčlenených 4,5 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Štát chce rekonštruovať nemocnice za peniaze z eurofondov
24. 5. 2017
O peniaze z eurofondov sa môže uchádzať 44 nemocníc.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) chce v
najbližšom čase investovať do rekonštrukcie nemocníc asi 153 miliónov
eur z eurofondov. V prvom kole výzvy, ktoré rezort spúšťa v stredu 24.
mája, ponúkne 70 miliónov eur.
O peniaze sa môže uchádzať 44 nemocníc, jednou z podmienok je, aby
nemali podnikové ťažkosti. Eurofondy nebudú môcť čerpať bratislavské
nemocnice.
Financie môžu v prvom kole získať nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti
ministerstva zdravotníctva (12) či obrany (1), ale aj tie, ktoré patria
pod VÚC (8), obce (1), zelenú budú mať aj neziskovky (5) či súkromné
subjekty. „Zdravotnícke zariadenia musia pri žiadaní o eurofondy myslieť
aj na kofinancovanie, v rámci jedného projektu možno žiadať maximálne 15
miliónov eur,“ povedal dnes na tlačovej konferencii Drucker.K dispozícii
je 280 miliónov eur
Peniaze možno použiť na rekonštrukciu budov, budovanie urgentov či na
nákup zdravotníckej techniky. Prvá výzva na rozvoj nemocníc je viazaná
na tri mesiace, druhú chce rezort spustiť v budúcom roku. Spomínaných 44
nemocníc vybral štát na základe istých pravidiel. Zohľadňoval napríklad
spádovosť či kapacitu lôžok a personálu.
Rezort zdravotníctva má pre toto programové obdobie k dispozícii 280
miliónov eur (2014-2020). Eurofondy, ktoré nepôjdu do rekonštrukcie
nemocníc, plánuje Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR investovať do
integrovaných centier zdravotnej starostlivosti. Výzvu na ich budovanie
chce rezort zverejniť na jeseň tohto roka.
Štát od tohto roka zrušil maximálny vymeriavací základ pre výpočet
odvodov zo zdravotných poisťovní. Desiatky miliónov eur, ktoré takto
získa, chce takisto použiť do obnovy nemocníc. Napríklad aj do tých
bratislavských.
Ako a kde môžete získať bankový účet zadarmo
23. 5. 2017
Pokiaľ nemusíte, tak neplaťte za bankové produkty. Na trhu sa nájde viacero účtov, ktoré vás nebudú nič stáť. Banky na Slovensku z roka na rok dvíhajú svoje poplatky. Stále sa však nájdu produkty, ktoré sú zadarmo. Stačí iba, aby boli ľudia viac aktívni a zaujímali sa o ne.
Podľa analytika portálu Finančná Hitparáda.sk Pavla Škriniara banky svojimi poplatkami skúšajú, čo si môžu ku klientom dovoliť. Poplatok za vedenie účtu je jedna vec. Klient banky sa však v prvom rade zaujíma o to, koľko za takýto účet skutočne zaplatí. Na trhu je viacero produktov, za ktoré ľudia v konečnom dôsledku nezaplatia nič.
Bezplatné účty
Portál FinančnáHitparáda.sk prináša stručný prehľad bezplatných bankových účtov.
Ak máte príjem do 400 € mesačne, žiadajte o legislatívny účet v akejkoľvek banke. Je zadarmo.
Ak nechcete základný bankový produkt, otvorte si účet vo Fio banke. Je zadarmo.
Ak máte príjem nad 400 €, otvorte si účet v UniCredit Bank. Je zadarmo.
Ak zaplatíte mesačne kartou viac ako 70 €, otvorte si účet v mBank. Je zadarmo.
Ak často platíte v obchodoch a máte príjem nad 400 €, otvorte si účet v Sberbank. Je zadarmo.
Ak aktívne využívate účet a chcete popri tom aj sporiť, otvorte si účet v Slovenskej sporiteľni. Je zadarmo.
Ak máte príjem nad 500 € a využívate aktívne produkty banky, otvorte si účet vo VÚB. Je zadarmo.
Ak využívate inovácie banky a ste manželia alebo máte vklady a úvery viac ako 20 000 €, otvorte si účet v Tatra banke. Je zadarmo.
Ak využívate svoj účet aktívne a na vkladových produktoch máte viac ako 10 000 €, otvorte si účet v OTP banke. Je zadarmo.
Ak využívate účet aktívne a máte vklady a úvery vo výške viac ako 20 000 € otvorte si účet v ČSOB. Je zadarmo.
Ak platíte veľa a často kartou v obchodoch alebo máte na účte úspory vo výške aspoň 10 000 eur otvorte si účet v Prima banke. Je zadarmo.
Hľadá sa šéf obstarávaní. Kandidáti budú napokon štyria
22. 5. 2017
O post predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) sa
uchádzajú napokon štyria kandidáti.
K doteraz trom potvrdeným kandidátom pribudla odborníčka na verejné
obstarávanie Elena Sivová, odborná hodnotiteľka Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR a vedúca verejného obstarávania v Správe
telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR Bratislavy.
Úrad vlády ju už zaradil ku kandidátom na obsadenie funkcie na čele ÚVO,
ktorí sa prihlásili do výberu a zúčastnia sa verejného vypočutia v
stredu 24. mája na rokovaní vlády.Komisia na kontrolu návrhov kandidátov
na predsedu ÚVO pôvodne Sivovú neodporučila na verejné vypočutie z
dôvodu, že nepredložila kompletný životopis. Premiér Robert Fico (Smer -
SD) minulý týždeň dal pokyn, aby sa na verejnom vypočutí mohla tiež
zúčastniť.
O zvolenie za predsedu ÚVO sa uchádzajú aj súčasná predsedníčka ÚVO Zita
Táborská, právnik na odbore metodiky a elektronického verejného
obstarávania ÚVO Peter Kubovič a generálny riaditeľ sekcie riadenia
projektov na Ministerstve dopravy a výstavby SR Juraj Méry. Vláda po
verejnom vypočutí kandidátov na budúci týždeň vyberie jedného z nich a
navrhne na zvolenie Národnej rade SR.
Pripravujú sa zmeny v Zákonníku práce
18. 5. 2017
Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie povinnosti uvádzať v pracovných inzerátoch aj informácie o ponúkaných platových podmienkach, a to so zámerom posilniť postavenie budúceho zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi. Tento zámer je previazaný so sociálnym významom a poslaním pracovného práva, ktorého normy vždy zabezpečovali najmä ochranu práv a zákonných záujmov zamestnancov.
Z prieskumu portálu kariera.sk z roku 2016 vyplýva, že približne 60 % spoločností a firiem neuvádza v pracovných inzerátoch výšku potenciálneho platu. Tento výskum zároveň ukázal, že takmer všetci uchádzači by privítali, ak by v ponukách videli mzdu, resp. aspoň rozmedzie platu. Iní uchádzači by sa uspokojili aj s tým, ak by spoločnosť v ponuke uviedla aspoň minimálnu hranicu platu, ktorý je ochotná ponúknuť. Je zrejmé, že takto nastavený rámec umožňuje pri ponúkaní práce tzv. preteky nadol, keď môžu byť uchádzači prakticky donútení pýtať si menej. Návrhom zákona sa pozícia oboch subjektov (zamestnanca aj zamestnávateľa) vyrovnáva. Zamestnávateľ už pri ponúkaní práce približne vie, akú sumu je z jeho strany možné uchádzačovi poskytnúť. Prijatím návrhu zákona by táto informácia určená zamestnávateľom bola známa aj budúcemu zamestnancovi, ktorý by tak nebol dotlačený do nižšej mzdy, ako by mu bol pôvodne zamestnávateľ ochotný poskytnúť.