Hlúposť je nevyliečiteľná choroba.

Na to, aby človek mal šťastie nestačí byť hlúpym.

To, že ste vyhrali, ešte nezaručí, že budete šťastní.

Múdry človek netvrdí nič, čo by nevedel dokázať.

Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.

Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.

Najhoršie je, keď vypukne panika a všetci sa tlačia von. Vtedy žiadne argumenty nezaberajú, ak len za argument nepovažujeme poriadne zaucho.

Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.

Ak sa niekomu nechce pracovať, je lenivec. Na pomenovanie tvora, ktorému sa veľmi chce pracovať, slovenčina nemá – ak vylúčime výraz hlupák – dostatočne expresívne označenie. Musíme si, tak ako sa to stáva tradíciou, požičať od Američanov. Tí namiesto hlupák hovoria workaholic...

Zákon najvyššej priority: Najskôr sa prijímajú zákony, čo ľuďom nič dobré neprinesú, potom zákony, čo sú ľuďom na škodu, a k tým, čo by ľuďom pomohli sa nikdy nedostanú.

Zákon prirodzeného výberu: Poslanci vždy schvália tú najhoršiu verziu zákona.

Zákon čiastkovej pravdy: Nech politik povie čokoľvek, nikdy nepovie celú pravdu.