Do oblasti financií by malo na budúci rok podľa návrhu rozpočtu smerovať takmer 1,9 miliardy eur
13. 12. 2023
Ministerstvo financií plánuje na rok 2024 ďalšie investície do informačných systémov. Do oblasti financií by malo v budúcom roku smerovať 1,89 miliardy eur. Z toho finančné transakcie Exportno-importnej banky SR (Eximbanky) majú tvoriť 1,1 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý schválila vláda. "V rámci výdavkov na oblasť Financie sa v roku 2024 rozpočtujú prostriedky na finančnú správu, informačné systémy riadenia verejných financií, inštitucionálnu podporu a kontrolu a ostatné činnosti, Exportno-importnú banku SR, Slovenskú konsolidačnú, a. s., Úrad pre dohľad nad výkonom auditu a Radu pre rozpočtovú zodpovednosť," priblížilo Ministerstvo financií (MF) SR.
V súvislosti s konfliktom na Ukrajine sa zintenzívnila premávka na hraničných priechodoch s Ukrajinou. V súvislosti s tým sa pripravuje projekt zásadného rozšírenia cestného hraničného priechodu Vyšné Nemecké. V roku 2024 je naň vyčlenených 7,5 milióna eur. S cieľom colnej ochrany jednotného trhu EÚ je pripravených ďalších 4,2 milióna eur na nákup špeciálnej techniky na colné kontroly či 1,4 milióna eur na deutériovú sondu. Ministerstvo financií plánuje na rok 2024 ďalšie investície do informačných systémov. Rozbehnutý projekt Centrálny ekonomický systém (CES) má pre 150 inštitúcií a viac ako 16-tisíc používateľov zabezpečiť evidenciu a realizáciu rozpočtu, vedenie účtovníctva a výkazníctva, evidenciu a správu majetku a riadenie ľudských zdrojov. Na podporu ďalšej fázy sú v rozpočte pripravené investície za 9,4 milióna eur. Medzi ďalšími podporenými IT systémami sú budúci rok investície do SAPu pre CES v sume 10 miliónov eur, Systému správy nepriamych daní vo výške 5,2 milióna eur, Portálu finančnej správy za 3,3 milióna eur alebo na Centrálny ekonomický priečinok v sume 2,8 milióna eur.
Potrebu ďalších IT investícií vyvoláva podľa ministerstva aj transpozícia práva EÚ. Najväčší vplyv mala v tomto smere novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa do slovenského zákonodarstva prijíma príslušná eurosmernica. Implementácia zmien si vyžiada zmeny v 16 IT systémoch kapitoly, na čo je budúci rok vyčlenených 4,5 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nálada v slovenskej ekonomike sa vo februári zlepšila
5. 3. 2018
Indikátor ekonomického sentimentu vo februári oproti hodnote z minulého mesiaca vzrástol o 1,1 bodu na úroveň 101,8 bodu. Nálada v slovenskej ekonomike sa vo februári zlepšila. Ako ďalej informoval Štatistický úrad SR, indikátor ekonomického sentimentu vo februári oproti hodnote z minulého mesiaca vzrástol o 1,1 bodu na úroveň 101,8 bodu. Dôvodom bolo zvýšenie dôvery v priemysle, službách a stavebníctve. Aktuálne indikátor zaostáva za hodnotou dlhodobého priemeru o dva body a za výsledkom rovnakého obdobia minulého roka o 3,1 bodu. Indikátor dôvery v priemysle vo februári vzrástol o 12 percentuálnych bodov na hodnotu 8,3 bodu. Vývoj indikátora priaznivo ovplyvnili všetky tri ukazovatele, a to očakávaný rast Vo februári indikátor dôvery v stavebníctve oproti predchádzajúcemu mesiacu stúpol o 1,5 bodu na mínus 2,5 bodu. Dôvodom boli priaznivejšie hodnotenia celkovej úrovne objednávok. Aktuálny výsledok prevyšuje dlhodobý priemer o 22,5 bodu.
Indikátor dôvery v obchode klesol vo februári v porovnaní s januárom o 0,7 percentuálneho bodu na úroveň 23 bodov vplyvom negatívneho hodnotenia očakávaných podnikateľských aktivít a stavu zásob. Indikátor dôvery v službách vo februári opäť vzrástol, jeho hodnota 8,3 bodu sa v porovnaní s januárom zvýšila o štyri body. Vývoj indikátora bol ovplyvnený priaznivými hodnoteniami podnikateľskej situácie, pričom dopyt za posledné tri mesiace a rovnako aj očakávaný dopyt respondenti hodnotili mierne negatívne.
Spotrebiteľská atmosféra sa oproti minulému mesiacu príliš nezmenila. Vo februári 2018 sezónne očistený indikátor spotrebiteľskej dôvery klesol o 0,4 bodu na úroveň mínus 4,1 bodu. Priaznivý vývoj očakávanej ekonomickej situácie a čiastočne i predpokladanej nezamestnanosti bol prevážený nepriaznivým vývojom odhadovaného vývoja finančnej situácie a perspektív úspor v domácnosti. Respondenti boli o 2,8 bodu optimistickejší ako v rovnakom období minulého roka a aktuálny výsledok prevyšoval i dlhodobý priemer.
Přijímání ukrajinských zaměstnanců českými firmami trvá příliš dlouho
5. 3. 2018
Od srpna 2016 mohou firmy ve zrychleném řízení přijímat pracovníky z Ukrajiny. Zatímco podle tradičních postupů vyřízení dlouhodobého pracovního povolení pro Ukrajince trvalo déle než rok, Režim Ukrajina proceduru zkrátil zhruba na šest měsíců.
Právě dlouhé lhůty jsou podle Michaely Macharik jedním z důvodů, proč si někteří Ukrajinci svou cestu do Česka rozmyslí a nakonec vycestují do jiné země, kde je procedura jednodušší. Jako příklad uvádí Polsko, které má výrazně pružnější pravidla, co se týče náboru lidí z ciziny. "Polsko takto vydává milion povolení ročně," dodává. Ministerstvo zahraničí se letos kvóty rozhodlo navýšit. Nově tak bude možné za rok vyřídit až dvojnásobek žádostí. Možnost využít Režimu Ukrajina však i nadále nebudou mít všechny společnosti. "Já říkám, že zrychlené řízení mají některé firmy za odměnu," uvádí Macharik. V okamžiku, kdy je firma do programu zařazena, na řadě jsou ukrajinští zájemci o práci v dané firmě. Ti musí čekat, než dostanou termín schůzky na konzulátu ve Lvově. Na místo se pak musí dostavit se všemi potřebnými dokumenty, na základě kterých mohou obdržet zaměstnaneckou kartu. Po této fázi, která zabere zhruba čtyři měsíce, běží šedesátidenní lhůta, v rámci které žádost posuzuje ministerstvo vnitra. Pokud úředníci v určité fázi procesu objeví v žádosti nesrovnalost, může se tím celý proces prodloužit. Některé firmy na pracovníky z Ukrajiny nedosáhnou, přestože formálně splňují veškeré požadavky. Důvodem je, že se Režim Ukrajina vztahuje pouze na určitý druh pracovníků. V takovém případě musí společnosti žádat o zaměstnance v rámci tradičního a dlouhého procesu. "V rámci Režimu Ukrajina například není možné do Česka přivést uklízečky," uvedla na workshopu Macharik. Z převážné části podle ní Ukrajinci míří do výrobních závodů, kde zastávají pozice montážních dělníků, obráběčů kovů či svářečů.
Slovensko je prvou krajinou, kde Google uvádza v inovatívnej podobe platbu mobilom
5. 3. 2018
Na vyše 43 tisíc predajných miestach na Slovensku možno od štvrtka platiť mobilom prostredníctvom služby Google Pay. Od 28. februára je táto služba dostupná pre zákazníkov Slovenskej sporiteľne, mBank, Poštovej banky, J&T Banky a čoskoro sa pripoja aj zákazníci 365.bank. Ako uviedli pri príležitosti spustenia tejto služby predstavitelia Googlu, Slovensko je prvou krajinou, kde ju Google uvádza v inovovanej podobe pod značkou Google Pay, predtým známou pod názvom Android Pay.
Na vyše 43 tisíc predajných miestach na Slovensku možno od štvrtka platiť mobilom prostredníctvom služby Google Pay. Od 28. februára je táto služba dostupná pre zákazníkov Slovenskej sporiteľne, mBank, Poštovej banky, J&T Banky a čoskoro sa pripoja aj zákazníci 365.bank. Ako uviedli pri príležitosti spustenia tejto služby predstavitelia Googlu, Slovensko je prvou krajinou, kde ju Google uvádza v inovovanej podobe pod značkou Google Pay, predtým známou pod názvom Android Pay. Služba funguje na telefónoch a tabletoch, ktoré sú vybavené operačným systémom Android 4.4 alebo vyšším a podporujú technológiu NFC. Tento nový spôsob platenia môžu od 28. februára využívať všetci držitelia platobných kariet Mastercard a Visa vydaných bankami. "Viac ako 80 % Slovákov, ktorí vlastnia smartfón, využíva operačný systém Android, preto verím, že nová služba Google Pay má naozaj potenciál osloviť široké masy. A presne takto si v našej banke predstavujeme moderné digitálne bankovníctvo – užitočné riešenia, ktoré môže využívať čo najviac ľudí. Navyše, klientom dokážu priniesť pozitívne emócie pri každodennom bankovaní, čo je pre nás veľmi dôležité," povedal Zdeněk Románek, člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne zodpovedný za retailové bankovníctvo. "Sme presvedčení o tom, že vďaka novým technológiám dokáže byť banka užitočná 365 dní v roku. Našim klientom chceme aj takto uľahčiť život, a to hneď od začiatku nášho fungovania. Ako "mobile first" banka vidíme práve v mobilných platbách veľký potenciál," zdôraznil Marek Šupa, výkonný riaditeľ 365 banky. Inovácie v oblasti platieb sa u slovenských klientov pritom doteraz osvedčili. Príkladom sú bezkontaktné technológie, ktoré v roku 2016 predstavovali takmer 40 percent všetkých platieb. Zahraničné prieskumy pritom hovoria aj v prospech platenia telefónom, keďže šesť z 10 ľudí chce používať inteligentné zariadenia takmer v každej oblasti svojho života, vrátane platieb. "Sme presvedčení, že v horizonte niekoľkých rokov vystrieda využívanie internetového bankovníctva práve mobil. Google Pay je ďalším krokom k budúcnosti, kde ľudia pomyselne nosia svoju banku stále pri sebe – teda v telefónoch," uviedol Robert Chrištof, generálny riaditeľ mBank pre Slovenskú republiku.
Pozostalí po živnostníkovi – ekonomické dopady
2. 3. 2018
Zánik živnostenského oprávnenia v dôsledku smrti živnostníka v zmysle § 57 ods.1 písm. a) zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p. (ďalej iba „živnostenský zákon“) je potrebné chápať ako jeden so spôsobov tzv. zániku živnostenského oprávnenia so zákona.
K zániku živnostenského oprávnenia v tomto prípade dochádza však len za predpokladu, že v živnosti nepokračujú dedičia alebo správca dedičstva. Predovšetkým treba uviesť, že úmrtím daňovníka, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť a poberal z nej príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) dochádza pre účely dane z príjmov k skončeniu poberania príjmov z podnikania. V nadväznosti na toto konštatovanie v zmysle § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov platí, že za skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je okrem iných skutočností potrebné rozumieť aj skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.