Deväť miliárd eur na boj s energiami
24. 10. 2022
Vládne strany budú mať v nedeľu podvečer stretnutie, na ktorom sa má zrodiť finálna dohoda k forme pomoci pre podniky a domácnosti počas energetickej krízy. Firmy, ktoré sa konkrétne opatrenia dozvedia v pondelok po rokovaní tripartity, však podľa ministra financií Igora Matoviča neuvidia pomoc skôr ako prvého decembra.
Z toho, že bude záchranný balík k dispozícii až vtedy, líder hnutia OĽaNO obvinil stranu SaS a jej predsedu Richarda Sulíka. „Dva týždne blokovali parlament. Preto to nestihneme v novembri,“ vyhlásil v nedeľu v diskusnej relácii o 5 minút 12, čím narážal na počínanie liberálov pri hlasovaní o návrhoch k rozpočtu a na boj s krízou.
Poslanec Marián Viskupič z už opozičného zoskupenia SaS sa proti jeho slovám počas diskusie ohradil. „Prečo vláde trvalo dva týždne, kým prišla s ďalším návrhom? Mohla ho predstaviť hneď na ďalší deň,“ odpovedal s tým, že koalícia doručila „absolútne zlý návrh na výdavkovej strane“, a preto ho neschválili.
Kritiku však expremiér Matovič smeroval na Richarda Sulíka aj ďalej, keď mu vyčítal, že na poste ministra hospodárstva nespravil v boji s energokrízou nič a robota sa začala až od nástupu súčasného šéfa rezortu Karla Hirmana.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb
3. 2. 2010
Podľa návrhu novely Trestného zákona, ktorú dnes odsúhlasila vláda, by mali byť sankcionované právnické osoby, ak v súvislosti s ich činnosťou došlo ku spáchaniu trestného činu. V návrhu novely Trestného zákona, ktorú dnes vláda odsúhlasila, sa počíta so zavedením nových sankcií, a to zhabaním určenej výšky finančných prostriedkov alebo majetku. Tieto ochranné opatrenia prokurátor navrhne prokurátor vo veci, kde bolo začaté trestné stíhanie z dôvodu, že riadiace osoby sa dopustili trestného činu alebo zanedbali dohľad a kontrolu, čím došlo k spáchaniu trestného činu podriadenými.
Z materiálu vyplýva, že v rámci vyšetrovania nebude potrebné zistiť, kto spáchal trestný čin. Aj v prípade, že páchateľ nebude zistený a preukáže sa, že riadiace osoby spáchali trestný čin alebo zanedbali svoje povinnosti, navrhne prokurátor ochranné opatrenia. V prípade zhabania určenej výšky finančných prostriedkov súd najprv uloží k úhrade finančnú čiastku, ktorá sa v prípade nezaplatenia zhabe. Pri určovaní výmeru výšky zhabaných finančných prostriedkov súd bude zvažovať poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Zhabanie majetku sa bude viazať len na spáchanie taxatívne vymedzených trestných činov. O ochranných opatreniach bude zmienka aj v registri trestov.
Hlavným cieľom zavádzania aj trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, nielen právnej, je vyhnúť sa stavu, že nikto nebude postihnutý, ak nedôjde k postihnutiu páchateľa, ak ho nie je možné v dôsledku zložitých štruktúr riadenia v obchodných spoločnostiach zistiť. Legitímnym zámerom pri postihu právnických osôb za trestné činy fyzických osôb je generálna prevencia. V nadväznosti na zmeny navrhované v Trestnom zákone sa navrhuje vykonať aj súvisiace zmeny v Trestnom poriadku.
Čiastkové zmeny sa v súvislosti so zmenou trestných kódexov majú realizovať aj v oblasti úpravy správy a vymáhania súdnych pohľadávok, registra trestov a konkurzného práva. K účinnosti právnej normy by malo dôjsť od júna tohto roku.
Novela zákona o verejnom obstarávaní, zákona o pomoci z eurofondov a ďalších zákonov
3. 2. 2010
Plénum NR SR dnes v hlasovaní schválilo novelu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Novela by mala priniesť sprehľadnenie a zjednodušenie čerpania z eurofondov.
Do druhého čítania sa dostal i návrh novely o metrológii upravujúcej nejednoznačné a ťažko vykonateľné ustanovenia v praxi. Ďalší legislatívny proces čaká aj novelu petičného zákona, ktorá bola posunutá do druhého čítania.
Hlasovaním prešla aj novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá ruší oprávnenie Úradu pre verejné obstarávanie na určenie neplatnosti zmluvy. Parlament dnes schválil aj novelu zákona o elektronických komunikáciách z dielne rezortu dopravy.
Najabsurdnejší bankový poplatok
2. 2. 2010
Favoritom piateho ročníka ankety o najabsurdnejší bankový poplatok je zatiaľ platba za vklad na pobočke na vlastný účet. Hlasovalo zaň takmer 34 % z približne 39 000 účastníkov ankety. Ďalšie miesta obsadili poplatok za pripísanie úroku (14 %) a poplatok za predčasne splatený úver (necelých 9 %).
Súťaž organizuje server „bankovnipoplatky“. Za najabsurdnejší bol účastníkmi ankety označený poplatok za zistenie zostatku prostredníctvom bankomatu (8 %) a poplatok za platbu za výpis z účtu zaslaný elektronickou formou (5,6 %).
Vo finálovom kole do konca februára budú teraz návštevníci serveru medzi všetkými piatimi poplatkami. „Víťaza“ najabsurdnejšieho bankového poplatku server vyhlási na začiatku marca.
Štát chce podporiť výstavbu nájomných bytov
2. 2. 2010
Pre sociálne slabších má byť v budúcnosti jednoduchšie získať nájomný byt. Štát chce počas najbližších dvoch rokov podporiť výstavbu vyše päťtisíc takýchto bytov. V tomto roku by ich malo byť až 2 500. S finančnou podporou týchto bytov už počíta aj štátny rozpočet a vyčlenil na to 47 miliónov eur. S podporou štátu by sa však mali stavať aj nájomné byty vyššieho štandardu, s cieľom vyššej flexibility pracovného trhu.
V nasledujúcom roku plánuje vynaložiť ešte o tri milióny eur viac. V Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2015, ktorú vláda plánuje prerokovať na jej stredajšej schôdzi, sa hovorí o tom, že nájomné bývanie na Slovensku je jedným z kľúčových problémov, ktoré je potrebné riešiť, a to z hľadiska jeho fyzickej, ako aj cenovej dostupnosti.
Štátne dotácie musia pomôcť najmä mestám a obciam, ktorých úlohou je stavať nájomné byty. Výška podpory bude závislá na veľkosti bytu či ceny za meter štvorcový. V praxi to znamená, že v prípade ak priemerná plocha nájomného bytu bežného štandardu napríklad neprevyšuje 50 metrov štvorcových a cena za jeden takýto meter nie je vyššia ako 900 eur, štát poskytne na výstavbu bytu dotáciu na úrovni 30 percent z celkových nákladov. Podľa podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska by takto nastavený systém mohol byť motivujúci, aby sa nájomné byty stavali vo väčšej miere.
Nárok na sociálne bývanie v nájomnom byte má fyzická osoba, ktorej mesačný príjem v domácnosti nepresiahne trojnásobok životného minima. V prípade, že v domácnosti je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo osamelý rodič s nezaopatreným dieťaťom, nesmie mesačný rozpočet presiahnuť štvornásobok životného minima. Podmienky poskytnutia bytu aj výšku dotácie má od začiatku budúceho roka určovať zákon o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.
Nájomné byty by však mali byť dostupné nielen pre sociálne slabšie skupiny. Život v podnájme totiž pracovnému trhu pomáha a umožňuje, aby trh práce bol flexibilný. Väčšina ľudí, pokiaľ nežije vo svojom, nemá problém sa za prácou presťahovať.