Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Rodinné stavebné sporenie
13. 7. 2023
V podmienkach Slovenskej republiky v súčasnosti najmä pre mladé manželské páry a mladé rodiny v dôsledku vysokých cien nehnuteľností a vysokých úrokoch na hypotekárnych úveroch klesá dostupnosť bývania, pričom nedostupnosť vlastného bývania býva pre mladých ľudí často dôvodom odkladať založenie rodiny.
Novela zákona zavádza definíciu domácnosti, ktorú tvoria manžel a manželka a ich deti. Zvýhodnenie takýchto rodín spočíva v zohľadnení príjmu celej rodiny t. j. všetkých stavebných sporiteľov v takejto rodine, ktorí vyhlásili svoje zmluvy s nárokom na štátnu prémiu.
Zároveň sa pri manželoch zdvojnásobuje hranica priemerného mesačného príjmu určeného zákonom pre plnoletého sporiteľa a za každé maloleté dieťa sa zvyšuje o 0,65-násobok priemernej mzdy. Zavádza sa tiež zmena, aby na získanie štátnej prémie pre rodiny postačovalo nasporiť najmenej 50 % sumy potrebnej na „štandardnú štátnu prémiu“, čo zabezpečí získanie prémie aj pre rodiny s nižším príjmom a malými deťmi. Pre rodiny sa takisto zavádza výhoda 50 % zľavy z úhrady poplatkov, náhrady nákladov alebo inej odplaty za vedenie účtu stavebného sporenia počas prvého roka od dňa poskytnutia štátnej prémie.
K
Zmeny v obchodnom registri
13. 7. 2023
Cieľom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, je odbúrať povinnosť evidencie druhu a čísla dokladu totožnosti u konečných užívateľoch výhod v obchodnom registri a v registri mimovládnych organizácií.
Podľa platnej právnej úpravy sa vyžaduje zapisovať do uvedených registrov údaje o druhu a čísle dokladu totožnosti. Táto právna úprava bola zavedená zákonom č. 52/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Faktom však je, že ani z AML smerníc ani z iných záväzkov Slovenskej republiky nie je možné odvodiť požiadavku na evidenciu údajov o druhu a čísle dokladov totožnosti o konečných užívateľoch výhod v príslušných registroch. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že evidencia druhu a čísla dokladu totožnosti je problematická aj s ohľadom na situácie, kedy dochádza k vydaniu nového dokladu totožnosti, čo núti zapísané osoby aktualizovať údaje zapísané v dotknutých registroch, a teda ide o zbytočnú administratívnu záťaž. Uvedené platí o to viac, že nedávne zneplatnenie certifikátov v občianskych preukazoch slúžiacich na vyhotovovanie elektronického podpisu viedlo k hromadným výmenám občianskych preukazov, čo následne spôsobuje hromadné zmenové konania najmä vo vzťahu k podnikateľom zapísaným do obchodného registra. Pôvodným zámerom zavedenie tejto evidencie bolo dosiahnutie stavu jednoznačnej identifikácie fyzickej osoby, ktorá je konečným užívateľom výhod. Na dosiahnutie tohto zámeru však plne postačuje rodné číslo ako jednoznačný identifikátor fyzickej osoby. Berúc do úvahy skutočnosť, že konečnými užívateľmi výhod nie sú len a výlučne občania Slovenskej republiky, tak nie je namieste rezignovať na evidenciu druhu a čísla dokladu totožnosti úplne, pretože v prípade cudzincov títo častokrát nedisponujú rodným číslom či obdobným jednoznačným identifikátorom. Z tohto dôvodu sa preto podľa právnej úpravy bude vyžadovať evidencia druhu a čísla dokladu totožnosti len v prípade osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky. Predkladateľ považuje zvolené riešenie za dostatočne vyvážené z hľadiska jeho praktických dopadov.
Na účely dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa bola potrebná novelizácia zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K
Najväčšie zdražovanie v rámci eurozóny je momentálne na Slovensku
11. 7. 2023
Paradoxne, za súčasnou najvyššou infláciou je aj pomoc štátu v prípade drahých energií.
Slovensku pripadlo v najnovšom hodnotení vývoja spotrebiteľských cien nelichotivé posledné miesto v rámci eurozóny. Spomedzi krajín platiacich eurom tak u nás zažívame najväčšie zdražovanie.
Miera inflácie (HICP) na Slovensku dosiahla podľa Eurostatu v júni 11,3 percenta, pričom priemer za eurozónu predstavoval 5,5 percenta. Predbehli sme dokonca aj Estónsko, ktoré ešte donedávna malo infláciu nad úrovňou 20 percent.
Aktuality.sk analyzovali tento stav s odborníkmi. Prečo momentálne máme na Slovensku najvyšší rast cien spomedzi krajín eurozóny?...
B
Štátna podpora inovácií a nových technológií je riešením nesprávneho problému
11. 7. 2023
Produktivita sa stala synonymom technologického pokroku, výskumu a vývoja. Najnovšie poznatky ukazujú, že takéto vnímanie je chybné.
Dani Rodrik je profesor medzinárodnej politickej ekonómie na Harvardovej univerzite.
Ekonómovia už dlho tvrdia, že produktivita je základom prosperity. Jediný spôsob, ako môže krajina trvalo zvýšiť svoju životnú úroveň, je produkovať viac tovaru a služieb z menšieho množstva zdrojov. Od priemyselnej revolúcie sa to dosahuje prostredníctvom inovácií, a preto sa produktivita v povedomí verejnosti stala synonymom technologického pokroku, výskumu a vývoja...
B