Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti
15. 9. 2021
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol predložený z dôvodu potreby doplnenia Prílohy č. 4 upravujúcej percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov na účely invalidity ako jednej z podmienok nároku na invalidný dôchodok.
Navrhuje sa v Prílohe č. 4 doplniť kapitolu V duševné choroby a poruchy správania o novú skupinu chorôb - Poruchy autistického spektra (Detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, iná detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm, iné poruchy autistického spektra, nešpecifikované poruchy autistického spektra), a to vrátane ustanovenia percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Cieľom navrhovaného doplnenia je predísť nutnosti porovnania niektorých chorôb s inou chorobou, ktorá je svojím funkčným dopadom najviac porovnateľná.
K
Podpora najmenej rozvinutých okresov
13. 9. 2021
Cieľom návrhu zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zefektívnenie poskytovania finančného príspevku na pomoc najmenej rozvinutým okresom, a to s ohľadom na jeho lepšiu adresnosť a transparentnosť.
Návrh zákona rovnako reaguje na transformáciu úloh a mieru zodpovednosti, ktoré s účinnosťou od 1. júla 2020 prešli na novovzniknuté Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, čo súvisí i s prechodom kompetencie rozhodovania o poskytnutí regionálneho príspevku.
Návrh zákona prinesie urýchlenie a zefektívnenie procesov pri poskytovaní regionálneho príspevku a zároveň zohľadňuje odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré vyplynuli z výsledkov kontroly zameranej na čerpanie regionálneho príspevku, príčiny a dopady nečerpania na plnenie úloh akčného plánu. Nahrádza sa pôvodný model prípravy a vyhodnocovania výziev na poskytnutie regionálneho príspevku založeného na odporúčaniach okresných úradov novým transparentným modelom Riadiacich výborov zložených zo zástupcov Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, vyšších územných celkov, do ktorých najmenej rozvinuté okresy patria, okresných úradov najmenej rozvinutých okresov, miest a obcí najmenej rozvinutých okresov a sociálno-ekonomických partnerov. Skúsenosti z minulosti totiž odhalili i prípady, kedy dochádzalo k zjavne neúčelnému nakladaniu s regionálnymi príspevkami bez priamej väzby na riešenie rozvojového problému v regióne.
Návrh zákona prinesie zjednodušenie procesu schvaľovania záväzných dokumentov týkajúcich sa poskytovania regionálneho príspevku. Nahrádzajú sa vládou schválené dva záväzné dokumenty, t. j. Akčný plán najmenej rozvinutého okresu a Ročné priority, jedným záväzným dokumentom Plánom rozvoja, ktorý ako komplexný dokument pre poskytovanie podpory najmenej rozvinutému okresu bude obsahovať súbor konkrétnych aktivít na riešenie rozvojového problému v regióne. Návrh zákona zavádza i novú koncepciu najmenej rozvinutých území, ako území tvorených susediacimi najmenej rozvinutými okresmi s rovnakými či podobnými problémami, v rámci ktorých existuje potreba plánovania regionálneho rozvoja týchto území s ohľadom na širšie súvislosti prirodzeného regiónu.
Návrh zákona prihliada aj na potrebu aktualizácie kritérií na posudzovanie okresu ako najmenej rozvinutého okresu, a to o kritérium, ktoré medzi najmenej rozvinuté okresy radí i okresy kompletne obklopené najmenej rozvinutými okresmi. Z poznatkov z praxe totiž plynie, že pokiaľ sa takýto okres vyskytne, ide zväčša o okres, ktorý má spravidla rovnaké rozvojové problémy ako sú v okresoch spĺňajúcich podmienku najmenej rozvinutého okresu, ktoré ho obklopujú.
K
Návrh zákona o významných investíciách
13. 9. 2021
Problematiku vydávania osvedčení o významných investíciách upravuje zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý reagoval predovšetkým na majetkovoprávnu situáciu s pozemkami a na príliš dlhý proces ich vysporiadania a výkupu v prípade prípravy území pre nové investície väčšieho rozsahu.
Situácia v tejto oblasti sa za viac ako 20 rokov zmenila vo väčšine vstupných atribútov, zatiaľ čo situácia v oblasti majetkovoprávnej ostáva porovnateľná.
Návrh nového zákona reaguje na zmeny v trendoch prípravy významných investícií, strategických parkov, resp. území. Nový zákon zároveň reaguje na aplikačnú prax, ktorú Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky získalo počas účinnosti pôvodnej právnej úpravy.
Návrh zákona ponecháva niektoré osvedčené prvky, ako napr. schvaľovanie významnej investície vládou Slovenskej republiky. Predovšetkým z pohľadu potreby potvrdenia verejného záujmu je vhodné, aby prípadné udelenie osvedčenia potvrdila svojim rozhodnutím vláda Slovenskej republiky.
Návrh zákona zavádza pojem strategické územie. Ide o základný prvok pri príprave významnej investície, pričom za jeho realizáciu bude zodpovedný výhradne štát.
Prakticky sa tak končí možnosť vyvlastňovať pozemky dotknutého územia súkromným investorom. Táto činnosť bude realizovaná výhradne organizáciami pod priamou kontrolou štátnych inštitúcií.
Návrh zákona ustanovuje základné všeobecné podmienky na kvalifikovanie sa na osvedčenie o významnej investícií. Približuje sa ku charakteru podmienok v prípade poskytovania investičnej pomoci, keďže tieto nástroje môžu byť často na seba nadväzujúce.
Oproti predchádzajúcej právnej úprave návrh zákona výrazne znižuje niektoré podmienky, ako napríklad minimálna výmera strategického územia, minimálna výška investície alebo minimálny počet novo vytvorených pracovných miest. Reaguje tak na trendy v oblasti inteligentného priemyslu a zvyšovania produktivity.
Návrh zákona zároveň veľmi presne definuje proces schvaľovania žiadosti o osvedčenie o významnej investícií, ako aj kontrolu plnenia podmienok a povinností držiteľa osvedčenia o významnej investícií. Súčasne presne definuje sankcie v prípade správnych deliktov.
Hlavným cieľom návrhu zákona je nanovo definovať podmienky, proces a kontrolu vydávania osvedčení o významných investíciách. Tie môžu byť naďalej také investície, ktoré budú realizované v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja alebo po novom, ktoré sú určené na realizáciu investícií v oblasti verejných služieb.
Osobitným cieľom návrhu zákona je presne definovať, a teda aj podporiť výstavbu strategických parkov, ktoré budú pripravené na príchod nových investícií, predovšetkým do menej rozvinutých regiónov.
K
Index ekonomického sentimentu sa vrátil do mínusu
10. 9. 2021
Index ekonomického sentimentu sa v auguste prepadol do negatívnych hodnôt, keď z júlových deviatich bodov poklesol na mínus tri body (hranica medzi očakávaním zrýchlenia a spomalenia je nula bodov).
Hlavným dôvodom prečo ekonómovia naďalej očakávajú spomaľovanie slovenskej ekonomiky je predpoklad sprísnenia pandemických opatrení, ktorý za jeden z dôvodov spomalenia označilo až 53 percent respondentov.
V porovnaní s júlom, kedy pozitívnu pandemickú situáciu očakávalo až 30 percent respondentov, sa toto číslo v auguste prepadlo na 15 percent.
V