Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Rodičovský bonus by znamenal krátenie dôchodkov
12. 1. 2022
Rodičovský bonus podľa súčasného návrhu by znamenal krátenie budúcich dôchodkov. Vyhlásil to nezaradený poslanec Národnej rady a podpredseda strany Hlas Erik Tomáš. Reagoval tak na pondelkovú tlačovú konferenciu ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina), počas ktorej minister vyzdvihol potrebu prijatia formy rodičovského bonusu, aby sa odstránila diskriminácia dôchodcov, ktorí vychovali deti.
"Minister Krajniak na pôvodnom návrhu rodičovského bonusu nič nezmenil a naďalej tají formu jeho financovania, ktoré by len za prvý rok fungovania spôsobilo sekeru v štátnych financiách vyše pol miliardy eur," poznamenal Tomáš.
Z vyjadrení ministra sa však podľa Tomáša dá vyčítať, že spomínané prostriedky chce získať aj na úkor krátenia budúcich dôchodkov, a to znížením takzvanej dôchodkovej hodnoty.
Ako dodal poslanec, opatrenie je podľa neho diskriminačné voči bezdetným rodičom, ako aj tým, ktorých deti sú zdravotne ťažko postihnuté alebo pracujú v zahraničí.
V
Stravovanie SZČO po novom
11. 1. 2022
S cieľom znížiť administratívnu záťaž sa do účinnosti od 1. 1. 2022 dostala zmena pri daňovom posudzovaní stravovania daňovníkov s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.
Ide napr. o živnostníkov alebo osoby, ktoré vykonávajú činnosť podľa osobného predpisu. Zmena v § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov účinného od 1. 1. 2022 spôsobila, že daňovníci si z pôvodného uplatniteľného výdavku v sume 100 % zo stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín, môžu uplatniť len 55 %. Pri aktuálnych hodnotách došlo k zníženiu z 5,10 eur na 2,81 eur. Vynaložené výdavky na stravovanie už síce nie je potrebné preukazovať dokladmi, ale súčasne dochádza k zvýšeniu ich daňového zaťaženia.
K
Komunikácia s Finančnou správou v roku 2022
10. 1. 2022
S účinnosťou d 1. 1. 2022 došlo k zjednodušeniu komunikácie s Finančnou správou.
Zákon o e-Governmente ukladá Finančnej správe ako orgánu verejnej moci povinnosť uplatňovať výkon tejto moci elektronicky, preto od 1. 1. 2022 Finančná správa zaviedla obojsmernú elektronickú komunikáciu prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Hlavným cieľom uvedenej zmeny je zefektívnenie a zrýchlenie vzájomnej komunikácie medzi Finančnou správou a jej klientmi, zníženie prevádzkových finančných nákladov a pozitívny vplyv na životné prostredie. Spustením obojsmernej komunikácie získava daňový subjekt väčší prehľad o svojich daňových povinnostiach a bude mu sprístupnený aj spis daňového subjektu (eSpis) v jeho osobnej internetovej zóne na portáli Finančnej správy.
K
Dopyt po bývaní je enormný
7. 1. 2022
Ceny nehnuteľností rastú nielen pre zvyšovanie cien pozemkov, stavebných materiálov, ale aj pre zvýšený dopyt po bývaní.
Podľa investičného analytika spoločnosti Swiss Life Select Pavela Škriniara rast cien realít tak skoro neskončí a, ako vždy, aj teraz platilo, že ak ide o otázku bývania, netreba zbytočne špekulovať.
Úvery sú síce dostupné, no treba ich načerpať v značnej výške, aby sa dala za ne kúpiť nehnuteľnosť.
"Rozdiely v cenách bývania medzi krajmi i okresmi sú, samozrejme, výrazné, no týka sa to nielen cien realít, ale aj príjmov obyvateľov v nich," upozornil Škriniar.
Prvoradým dôvodom rastu cien nehnuteľností je vysoký záujem o ich kúpu.
"Inflácia, obava z ďalšieho rastu cien či potreba bývania. Čím viac záujemcov o kúpu a čím menší záujem o predaj, tým výraznejšie budú ceny rásť," vysvetlil Škriniar.
Dynamika rastu je vždy otázna, no medziročný nárast ceny nehnuteľnosti býva väčší, než možná ročná miera úspor.
Ďalšou témou je kúpa nehnuteľnosti na investičné účely. Pre tento spôsob investovania sa javia ako najvhodnejšie dvojizbové byty. O tie je najväčší záujem zo strany podnájomníkov.
V