Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Realizácia investičných projektov SARIO dáva šancu novým pracovným miestam
22. 6. 2009
Všetky úrady práce signalizujú nárast počtu nezamestnaných. Nezamestnanosť sa môže do konca roka zvýšiť až na 14 %. K zlepšeniu týchto čísiel by mohlo dôjsť pomocou realizácie rozrobených investičných projektov Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Keby sa ich všetky podarilo umiestniť na Slovensku, na trhu práce by mohlo vzniknúť až 30-tisíc nových pracovných miest.
Firmy v súčasnosti otvárajú alebo obsadzujú menej
pracovných pozícií. Dôvodom sú na
jednej strane negatívne dosahy krízy na trh práce a na druhej strane zníženie
fluktuácie. Prácu si ľudia začali viac vážiť, takže firmy nie sú nútené robiť
časté výbery, čím sa výrazne znížila ponuka voľných pracovných pozícií. Tretím
dôvodom je nestabilita odbytových trhov, ktorá firmy núti k vyššej opatrnosti.
Preto firmy využívajú radšej lízing alebo brigádnicku prácu, ktorá je menej viazaná.
Problémy pri hľadaní práce budú mať v súčasnej dobe aj
absolventi stredných a vysokých škôl, ktorí končia štúdium. Preto im analytici
a odborníci z praxe odporúčajú využiť toto obdobie na ďalšie vzdelávanie. Vyhnú
sa tým nielen zaradeniu do evidencie úradov práce ale v budúcnosti môžu zvýšiť
svoje šance na trhu práce.
Odborníci zároveň upozorňujú, že v súčasnej dobe je
len málo mladých ľudí ochotných a pripravených venovať sa výskumu. Absolventi
by sa mohli dať napríklad na doktorandské štúdium. Kríza by sa mala stať
priestorom na rast inovácií.
Vojna vlády a komerčných bánk
19. 6. 2009
Slovenský premiér označil stanovisko komerčných bánk, ktoré si za maximálnu hranicu pre podporu vládou pripravovaných mladomanželských pôžičiek stanovili 1,5 %, za nemilé prekvapenie.
Toto
stanovisko komerčných bánk považuje vo vzťahu k mladomanželským pôžičkám za
nekorektné. Podľa premiéra ide o sumu, ktorú by banky zo svojich ziskov
na tento dôležitý sociálny produkt mohli poskytnúť bez problémov.
Premiér nevylúčil, že z komerčných bánk stiahne všetky peniaze, ktoré do nich dáva
štát a štátne inštitúcie a tieto peniaze dostane Slovenská záručná a rozvojová
banka.
Na tom, že banky sú stále zamrznuté a budú sa
musieť rýchlo rozhodnúť, aký postoj zaujmú ku kríze, ktorú sami spôsobili a nie
na nej ešte profitovať, sa zhodli aj európski lídri na summite.
Novela Obchodného zákonníka
18. 6. 2009
Do druhého čítania poslanci posunuli novelu Obchodného zákonníka, podľa ktorej má súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zverejniť oznámenie v Obchodnom vestníku o tom, že vedie konanie o zrušení firmy bez likvidácie.
Pri schvaľovaní
novely sa objavila požiadavka, aby
rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie mohol súd vydať až po uplynutí
troch mesiacov od zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku. Novela má byť
účinná od 1. októbra. Novelu dnes podporilo 132 zo 137 hlasujúcich
zákonodarcov.
Podania voči nebankovým spoločnostiam poskytujúcim tzv. rýchle pôžičky
18. 6. 2009
Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá pôsobí pri Ministerstve spravodlivosti SR, odporučila združeniam na ochranu spotrebiteľov podať na súdy a na živnostenské úrady podania voči niektorým nebankovým spoločnostiam poskytujúcim takzvané rýchle pôžičky.
K podnetu komisiu viedli neprimerané spotrebiteľské
podmienky pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k bytom a rodinným
domom. Ďalším dôvodom sú neprimerané úroky z omeškania a zmluvné pokuty zo
strany spoločností.
U niektorých nebankových spoločností sú
vážne podozrenia z porušovania práv spotrebiteľov, lebo sankcie, ktoré
spoločnosti dohodli, boli neprimerane vysoké. Štát takéto podnikanie na úkor
porušovania ľudských práv občanov nemôže tolerovať.
Na zasadnutí Komisie sa zúčastnili okrem zástupcov niektorých nebankových spoločností
aj predstaviteľ rezortu vnútra pre živnostenské úrady a zástupca Slovenskej
obchodnej inšpekcie. Komisia sa zaoberala ôsmimi nebankovými spoločnosťami na
základe podnetov od občanov.
Bližšie informácie o podnetoch sú na webovej stránke ministerstva
spravodlivosti.