Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Siemens vyhral súťaž na dátové centrum
30. 12. 2009
Spoločnosť Siemens vyhrala tender za 20 miliónov eur na vytvorenie a prevádzkovanie dátového centra pre výskum a vývoj. Uspela aj v dvoch tendroch ministerstva školstva, pre ktoré buduje dátové centrum za viac ako 12 miliónov eur. Hovorca spoločnosti si myslí, že jedným z hlavných dôvodov, prečo si Centrum vedecko-technických informácií vybralo vo verejnom obstarávaní na dodávku dátového centra spoločnosť Siemens, bola dobrá spolupráca pri budovaní prvého dátového centra.
Užšia súťaž na dátové centrum pre výskum a vývoj bola vypísaná v máji. Okrem Siemensu dala ponuku len jedna spoločnosť - žilinská akciovka versity, ktorá do roku 2009 existovala pod názvom K+K kancelárska technika. Podľa oznámení o výsledku verejného obstarávania víťazný Siemens uspel s ponukou 19,8 až 20,0 milióna €.
Dátové centrum pre výskum a vývoj by sa malo vybudovať v Žiline na pôde Žilinskej univerzity. Toto centrum by okrem prostredia pre prevádzku informačných systémov a databáz pre slovenských vedcov malo slúžiť aj ako záložné centrum pre dátové centrum rezortu školstva. Projekt bude financovaný z fondov Európskej únie z prostriedkov operačného programu Výskum a vývoj.
Koruny za eurá banky vymenia už len na Silvestra
30. 12. 2009
Od 1. januára bude výmenu korún uskutočňovať už len Národná banka Slovenska. Korunové mince bude NBS vymieňať do konca roku 2013, na výmenu bankoviek neexistuje žiadne časové obmedzenie. Za výmenu si centrálna banka neúčtuje žiaden poplatok, môže však požadovať, aby jednotlivé mince a bankovky boli roztriedené podľa ich nominálnych hodnôt. Výmenu korún, ktorých hodnota presahuje pätnásťtisíc eur, je potrebné nahlásiť to banke aspoň jeden deň vopred.
Ku koncu novembra ľudia mali doma vyše päť miliárd slovenských korún. Predstavuje to 3,2 % celkovej korunovej hotovosti, ktorá bola v obehu. Najviac korún stiahla centrálna banka z obehu v januári. Na konci mesiaca zostávalo v obehu 10 % korunovej hotovosti.
Cargo bude prepravovať lacnejšie
29. 12. 2009
Slovenské Cargo chce prepravovať za rovnakých podmienok ako České. Takéto podmienky by aj v roku 2009 umožnili dosiahnuť pozitívny hospodársky výsledok.
Sektor železničnej nákladnej dopravy bol za posledných 10 rokov až príliš zaťažovaný vysokými poplatkami v nákladnej doprave a realatívne nízkymi poplatkami v osobnej doprave.
K vzniku Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. došlo začiatkom roka 2005 rozdelením Železničnej spoločnosti, a. s. na dve samostatné spoločnosti, pričom ŽS Cargo prevzala jej aktivity v oblasti nákladnej železničnej prepravy. Spoločnosť eviduje základné imanie 401,646 mil. eur a firma je druhým najväčším zamestnávateľom v železničnom sektore a celkovo štvrtým najväčším zamestnávateľom na Slovensku.
Ekologický znamená aj ekonomický
29. 12. 2009
Slovensko má značné rezervy v znižovaní znečisťovania ovzdušia. Pokles vypúšťania skleníkových plynov pomôže ľuďom ušetriť na účtoch za energie. Podľa slov fyzika Emila Bédiho, ktorý sa zúčastnil na rokovaní o klimatických zmenách v Kodani, ekologický znamená aj ekonomický.
Z ďalšieho rozhovoru vyberáme niekoľko názorov fyzika.
Oproti západným krajinám má Slovensko vysokú spotrebu tepla. Zatepľovaním by sa dalo usporiť veľmi rýchlo a efektívne.
O potrebe znižovania emisií sa hovorí ako o ceste k zlepšovaniu ovzdušia. Kodaň zatiaľ nepriniesla nič, čo by bolo obdobou Kjótskeho protokolu, ktorý bol do istej miery návodom, ako postupovať ďalej. Jeho platnosť v roku 2012 skončí a stále nemá nástupcu. Politici sa dohodli len na tzv. Kodanskom súhlase. Hovorí sa v ňom sa hovorí o tom, že rokovania budú pokračovať, emisie sa budú znižovať a že klimatické zmeny sú najväčšou výzvou, pred ktorou ľudstvo stojí. Kodanský súhlas však neobsahuje nijaké konkrétne záväzky. Krajiny majú do februára predložiť návrhy, čo sú v boji proti otepľovaniu schopné urobiť a čo ponúknuť iným, najmä rozvojovým, krajinám.
Slovensko má rovnaký postoj ako Európska únia. Európska dohoda znie: do roku 2020 znížiť emisie o 20 %.
Rezervy Slovenska sú najmä na strane spotreby energií. Veľké rezervy oproti západným krajinám máme v spotrebe tepla. Zatepľovaním budov sa úspory v spotrebe energií dajú dosiahnuť veľmi rýchlo a efektívne.
Najväčšie množstvo CO2 vyprodukujú veľké priemyselné podniky ako U. S. Steel Košice a uhoľné elektrárne.
Možnosti výroby elektriny z vlastných obnoviteľných zdrojov má Slovensko z biomasy alebo solárnej energie. Projekty sa však robia pomalým tempom a v porovnaní s Rakúskom ale aj Českou republikou sme veľmi pozadu. Nielen pokiaľ ide o potenciál vzhľadom na výrobu energií ale aj na tvorbu pracovných miest.
Sú to príležitosti pre nové firmy, ktoré u nás zatiaľ neexistujú. Ľudí možno zamestnávať napríklad pri príprave biomasy (drevné štiepky, pelety, odpadové drevo či bioplyn). Pre porovnanie, ak obec vykuruje zemným plynom, platí sa zaň ruským dodávateľom a na prevádzku kotolne stačia dvaja ľudia. Biomasa je z lokálnych zdrojov, pripravujú ju domáci ľudia, domáce firmy ju sprostredkúvajú kotolniam na biomasu, peniaze zostávajú v regióne a obce sú z hľadiska dodávok tepla nezávislé a samostatné. Teplo z biomasy je lacnejšie ako z plynu a ľudia ušetria.
Pozitívne sa dajú hodnotiť aj solárne kolektory, ktoré slúžia na prípravu teplej vody. V období od apríla do októbra možno kolektorom pokryť spotrebu teplej vody v celom dome. Podobné riešenia existujú aj pre paneláky, tam je však vždy veľký problém dohodnúť sa medzi vlastníkmi bytov aj s dodávateľmi tepla aby vyrábali ekologickejšie a lacnejšie.