Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Drahé bankové služby
18. 3. 2010
Na rozdiel od iných krajín slovenský bankový sektor prešiel hospodárskou recesiou ako pomerne konsolidované odvetvie. V súčasnosti sú priemerné náklady finančných inštitúcii v SR na zavedenie nových produktov a služieb príliš vysoké. Rozhodujúci však bude ďalší vývoj globálnej ekonomiky.
Vo všetkých úverových portfóliách sa totiž kríza ešte naplno neprejavila. V segmente retailového bankovníctva sa situácia pravdepodobne ešte zhorší.
Nie je však pravdepodobný návrat k prepadu ekonomík. Za aktuálnymi výkyvmi stoja jasne identifikovateľné faktory, pri ktorých sa dlhodobé pôsobenie nepredpokladá.
Zmena šéfa Slovenskej sporiteľne
17. 3. 2010
Od júna tohto roku bude novým predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenskej sporiteľne Jozef Síkela. Vo funkcii nahradí doterajšieho šéfa Jana Rollu, ktorý viedol najväčšiu slovenskú banku od marca 2009 po odchode Reginy Ovesny-Straka.
J. Rollo odchádza mimo skupinu Erste Group, ktorá je akcionárom sporiteľne. Z tlačovej správy vyplýva, že odchod bolo Rollovo rozhodnutie. Podľa slov predsedu dozornej rady Slovenskej sporiteľne sa rozhodol pôsobiť mimo Erste Group.
Do Slovenskej sporiteľne J. Síkela prichádza z pozície generálneho riaditeľa Erste Bank Ukrajina. Predtým pôsobil na manžérskych pozíciách v Českej sporiteľni. Nový riaditeľ Slovenskej sporiteľne bude v predstavenstve priamo zodpovedný za oblasť riadenia rizika.
Vlani sa najväčšej slovenskej banke výrazne prepadol zisk. V čistom zarobila 11,9 milióna eur. Rok predtým mala zisk v prepočte približne 156 miliónov eur. Celej skupine Slovenskej sporiteľne minulý rok klesol konsolidovaný čistý zisk o 79 percent na 30 miliónov eur.
Pokles ziskov bol zaznamenaný v celom sektore. Podľa NBS slovenské banky zarobili 279 miliónov eur, čo je o 45 percent menej ako v roku 2008. Zo ziskov im ubralo euro, z dôvodu ktorého im klesli napríklad výnosy z devízových operácií. V dôsledku krízy museli vytvárať viac opravných položiek na rizikové úvery.
Každý druhý používateľ internetu nakupuje na webe
16. 3. 2010
Pravidelne si nákup na webe užíva každý druhý používateľ internetu. Až pätina pripojených Slovákov míňa na internete peniaze raz za mesiac a častejšie. Vyplynulo to z januárového prieskumu jednej z agentúr. Najčastejším motívom nákupu cez internet býva nižšia cena oproti kamenným obchodom. Minulý rok tento dôvod ešte zvýraznila finančná a hospodárska kríza, ktorá viedla spotrebiteľov k úsporným nákupom.
Podiel pravidelných zákazníkov sa oproti minulému roku zvýšil o desatinu. Prieskum navyše ukázal, že podrobné informácie o tovare, ktoré internetoví predajcovia uvádzajú na svojich stránkach, slúžia ako katalóg k ponuke kamenných obchodov. Tie takýmto spôsobom profitujú zo služieb internetu, ktoré samy nevedia poskytnúť, ako napríklad recenzie používateľov. Podľa marketingového riaditeľa firmy, ktorá stojí za slovenským predajcom elektroniky sa však nevýhoda pomaly mení na výhodu. Dôležité je, že potom už zákazníci na internete často zostávajú a sú ochotní rovno nakúpiť. Na internete sú naviac opísané výrobky s technickými parametrami. Cena je samozrejme významným faktorom. Čím drahší výrobok, tým presnejšie a podrobnejšie informácie vyžaduje.
O prvom on line nákupe neraz rozhoduje konkrétna situácia, v ktorej sa spotrebiteľ ocitne. Prvým impulzom sa môže stať napríklad nedostupnosť konkrétneho tovaru v kamenných obchodoch. Potom už často závisí od toho, ako tento prvý nákup dopadne. V prípade pozitívnej skúsenosti bez komplikácií si takýto spôsob nákupu väčšinou získa dôveru spotrebiteľa, a ten sa v pomerne krátkom čase rozhodne využiť takúto možnosť opakovane.
Obnova železničného vozového parku
15. 3. 2010
Aj na Slovensku začnú premávať nové vlaky. Prvý už v polovici tohto roka príde na východ krajiny. Prestarnutý železničný vozový park sa snaží nákupom a rekonštrukciou niekoľko desiatok vozňov obnoviť Železničná spoločnosť Slovensko.Väčšinu vlakov zabezpečuje český holding ŠKODA.
Na Slovensko príde prvá jednotka koncom mája. Potom však musí ísť na skúšobnú prevádzku na okruh. Reálne nasadená do prevádzky bude koncom augusta až začiatkom septembra.